Kapitulný zápisník provinciála

Provinciál don Karol Maník píše z Ríma ako účastník 27. GK.

Písané v pondelok 7. apríla – Posledný týždeň

Tak sme vstúpili do posledného týždňa! Už je to silno cítiť – debatujeme medzi sebou o návrate domov, rátam dni... Dnes sme sa spoločne fotili, potom sa fotila nová hlavná rada. Popri tom však naďalej zasadáme a pracujeme na záverečnom dokumente. Obdivujem redakčnú komisiu, ktorá sa snaží všetky pripomienky zohľadniť a zapracovať. Potom nám predstaví nový text a my ho znova hodnotíme. Po druhom hodnotení začína predbežné hlasovanie s pripomienkami a potom záverečné hlasovanie po bodoch, ktorých je v celom dokumente okolo 100...

Paralelne s tým zasadá aj právna komisia, ktorá spracováva všetky podnety, ktoré prišli na generálnu kapitulu z jednotlivých provincií alebo aj od spolubratov. Ku každej sa vyjadruje a posudzuje, či tá ktorá pripomienka sa má riešiť na kapitule alebo na inom fóre. A tak sme riešili ekonomickú komisiu, ktorá má pomáhať hlavnému ekonómovi ako aj finančnú solidaritu provincií s hlavným domom. Taktiež sme riešili ako postupovať  ďalej s miestami, kde sa „zrodila“ kongregácia – Valdocco, Colle Don Bosco. Doteraz tieto miesta spadali pod jednu taliansku provinciu. Teraz je návrh, aby to spadalo priamo pod generálny dom.

Vyvstala aj otázka lepšieho prepájania tzv. pastoračných oddelení – pastorácia mládeže, misie, spoločenská komunikácia. Sú to veľmi zaujímavé témy, ale už ich berieme s vypätím posledných síl – aspoň ja. Nikdy som si nemyslel, že budem tak unavený z toľkého sedenia a debatovania a myslím, že raz za život to stačí.

Víkend sme si „spestrili“ a išli sme spolu s našimi spolubratmi Slovákmi k moru. Navštívili sme mestečko Nettuno, kde sú uložené telesné ostatky sv. Márie Goretti a taktiež neďalekú dedinku, kde táto svätica vyrastala a kde aj zomrela ako mučeníčka vo veku 12 rokov pri obrane svojej čistoty. Na mieste, kde zomrela je teraz kaplnka a tak sme tam slávili nedeľnú svätú omšu. Sú to veľmi navštevované miesta. Prezreli sme si domček, kde žila a tiež múzeum. Toto miesto navštívil aj Pavol VI. a Ján Pavol II.

Tak sa tešíme domov, aj keď nevieme ako sa zbalíme lebo mnohé provincie sa tu prezentovali aj tým, že priniesli nejakú pozornosť, darček pre všetkých. A keď ich je 10-15 tak už potom veľmi zvažujem, čo si zoberiem a čo nie, a hlavne, koľko to váži. My sme priniesli odznaky, ktoré sme pred rokom predávali pri príležitosti putovania relikvie dona Bosca („I like don Bosco“). Priniesli sme ich okolo 600 kusov a len tak sa po nich zaprášilo a ešte sa ani neušlo všetkým. Niektorí prišli za nami, aby si doobjednali. Tak aspoň takýto maličký „úspech“ zožala naša provincia.

O týždeň už na Slovensku...

 

Písané v utorok 1. apríla – Volebný týždeň

Keď sme minulý týždeň v utorok hneď v prvom kole volieb zvolili hlavného predstaveného, tak v stredu sme volili podobným spôsobom jeho vikára – najprv rozlišovanie aké vlastnosti by mal mať, potom predbežné hlasovanie a po ňom voľba „naostro“. Volilo sa tak, že každý napísal jedno meno a vložil lístok do urny. Vikára sme zvolili v druhom kole volieb. Zvíťazil názor, aby vikárom bol ten, kto má skúsenosť v hlavnej rade keďže hlavný predstavený túto skúsenosť nemá. Ja osobne som bol za radikálnu zmenu t.j. za úplne novú tvár aj na tomto poste.

Vo štvrtok sme začali voľby členov hlavnej rady, ktorí sú zodpovední za jednotlivé sektory – formácia, pastorácia mládeže, spoločenská komunikácia, misie, ekonomika. Tento krát bol postup iný. Išli sme do skupín podľa regiónov, a tam sme najprv v diskusii, potom v predbežnom hlasovaní a nakoniec voľbou vybrali pre každý sektor dve mená. Jeden kandidát bol vždy z nášho regiónu a jeden z iných regiónov. Tak sme prišli do pléna s 10 menami. Vznikla zaujímavá tabuľka mien, kde každý región navrhol dve mená pre každý sektor. Keď sme si to prezreli hneď bolo vidieť, že niektoré mená sa opakovali. Nasledovalo predbežné hlasovanie a potom priama voľba hlavného radcu podobne ako to bolo pri vikárovi. Každého z piatich radcov za sektory sme zvolili hneď v prvom kole, čo potvrdilo správny výber metodológie volieb. Vo štvrtok sme teda zvolili všetkých radcov pre sektory. Zaujímavá bola pre mňa voľba hlavného radcu pre formáciu. Zvolili sme spolubrata, ktorý nebol prítomný na generálnej kapitule, a tak sa s ním museli spojiť telefonicky a spýtať sa, či prijíma voľbu.

V piatok sme volili potom regionálov t.j. hlavných radcov zodpovedných za jednotlivé regióny. Počet regiónov sa znížil na 7 (v Európe sa znížil počet regiónov z 3 na 2). Znova sme išli do skupín podľa regiónov, a tam sme diskutovali o vhodných kandidátoch. Ako výsledok diskusie v skupinách bola voľba regionála. Do auly sme sa vrátili s dvomi menami za každý región. Potom sa začali voľby v pléne. Postupne sme zvolili regionálov pre každý región a to všetkých hneď v prvom kole. Aj tu bol zvolený jeden spolubrat, ktorý nebol delegátom kapituly. Išlo o nášho regionála dona Tadeusza Rozmusa, pôvodom  z Poľska, doteraz direktora komunity v Perugi (Taliansko).

Pri voľbách, vždy keď bol zvolený niekto nový, hlavný predstavený úprimne najprv poďakoval končiacemu radcovi a potom sa spýtal novozvoleného radcu, či prijíma voľbu. Tak sme zvolili 13 hlavných radcov, z ktorých 5 je úplne nových.

Víkend po voľbách sme my traja Slováci strávili oddychom a nikam sme nešli. No a v pondelok sme všetci delegáti išli na audienciu k Svätému Otcovi. Prijal nás veľmi srdečne a jednoducho. Po príhovore sme všetci išli pozdraviť pápeža. Každý prichádzal osobne a pozdravil ho. Bolo nás okolo 240. Pápež František každému podal s úsmevom ruku a odmietol, aby sme si kľakli pred ním. Mal som aj ja tú výsadu pozdraviť ho, podať ruku a pozrieť sa mu do tváre...

Večer sme sa stretli ako región pri neformálnom posedení, aby sme poďakovali odchádzajúcemu regionálovi Marekovi Chrzanovi, a aby sme mu zablahoželali k 50-tke. Zároveň sme medzi nami privítali aj nášho nového regionála.

V utorok ráno sme slávili spoločne svätú omšu s kardinálom Angelom Amatom, saleziánom a prefektom kongregácie pre kauzy svätých. Tento deň (1.4.) je 80-te výročie svätorečenia dona Bosca, a tak nám pripomenul našich saleziánskych svätcov. Počas dňa cez prestávku sme delegátom ponúkli životopis dona Titusa Zemana v talianskom a anglickom jazyku spolu s ešte ďalšími dvoma životopismi božích služobníkov saleziánskej rodiny.

Kapitula pokračuje vo svojej práci a my sa už tešíme na záver a návrat na Slovensko!

 

Písané v utorok 25. marca – Voľba hlavného predstaveného.

Bolo to pre mňa veľmi zaujímavá, historická  a hlboká udalosť. Pred šiestimi rokmi to vraj nebolo až také zložité a delegáti potvrdili hladko don Cháveza. Tento krát sme všetci vedeli, že to musí byť niekto iný a asi nikto nedokázal jasne ukázať na osobu, ktorá by sa dostávala do centra pozornosti. Tak som si povedal, že to musí byť naozaj dielo Ducha Svätého a som zvedavý, ako to On vyrieši. Tiež z celej atmosféry kapituly som vycítil túžbu po zmene, po niekom novom, po druhom „Františkovi“, ktorý dokáže v jednoduchosti a skromnosti urobiť vážnejšie rozhodnutia.

Rozlišovanie v pondelok prebehlo veľmi pekne, pokojne a uzobrane. Najprv sme vzývali Ducha Svätého a potom nám ponúkol páter José Garcia Paredes CMF niekoľko myšlienok z Písma Svätého a krátku úvahu o rozlišovaní. Nasledovala osobná modlitba, uvažovanie a ako výsledok každý napísal jednu hlavnú výzvu, o ktorej si myslí, že je dôležitá pre kongregáciu. Tie najčastejšie opakované nám  predstavili a išla druhú časť úvahy o rozlišovaní osôb. Znova sme išli do ticha  a každý napísal jednu vlastnosť, ktorú by mal mať nový hlavný predstavený. Videl som, že sme sa pekne zhodli. V treťom kole rozlišovania každý napísal jedno meno. Skrutátori to zrátali a predstavili nám päť najčastejšie spomínaných mien. Následne sme sa išli znova modliť a premýšľať nad menami, prípadne sa aj poradiť s inými. Na konci toho sme znova napísali meno jedného vhodného kandidáta. A na záver dňa sme mohli vidieť zoznam hlavných kandidátov aj s počtami hlasov. Toto všetko bolo iba predbežné hlasovanie a v utorok nás čakalo už hlasovanie „naostro“.

V utorok ráno na slávnosť Zvestovania Pána sme mali svätú omšu, ktorej predsedal don Chávez a potom hneď po raňajkách sme sa zatvorili do auly. Prečítal sa spôsob voľby a sekretári rozdali lístky, na ktoré každý delegát napísal jedno meno. Potom nás volali postupne po mene a prinášali sme lístky do urny. Následne sa lístky zrátali a začali sa nahlas čítať. S napätím sme sledovali mená a počty hlasov a čakali, či v prvom kole získa nejaký kandidát nadpolovičnú väčšinu hlasov. Všetko sme to sledovali naživo cez projektor na plátne nad predsedníckym stolom. Keď sa hlasy dona Fernandéza blížili k nadpolovičnej väčšine aula sa začala chvieť, pripravovali sme si fotoaparáty a striehli počet. Následne aula povstala a za jasotu sme všetci tlieskali. Don Fernandéz začal prijímať gratulácie, ale don Chávez nás zastavil a museli sme dokončiť rátanie počtu hlasov. Potom sa don Chávez spýtal dona Fernandéza, či prijíma voľbu, a keď ju prijal, začali sme tlieskať a každý mu išiel osobne zablahoželať.

Tak sme zvolili hlavného predstaveného v prvom kole a ja som sa mohol presvedčiť, že to naozaj viedol Duch Svätý... To, čo som si nevedel predstaviť na začiatku kapituly, ako vyberieme meno, stalo sa realitou veľmi rýchlou a hladkou. To je ten rozdiel medzi inými voľbami a týmito – do týchto jednoznačne vstúpil Duch Svätý. Je mi cťou, že som to mohol zažiť.

A ešte jedna zaujímavosť. Toto je asi prvý hlavný predstavený v dejinách saleziánskej kongregácie, ktorý nebol predtým členom generálnej rady...

 

Písané v nedeľu 23. marca – Zatiaľ padli dve vážnejšie rozhodnutia

Celý týždeň bol podobný tomu predchádzajúcemu – pracovali sme hlavne na tom dokumente „Svedkovia evanjeliovej radikálnosti“. Trvá to všetko dlho, lebo návrhy zo skupín sa predstavia v pléne a potom sa otvorí diskusia. V prvom kole má každý max. 5 minút na príspevok a v druhom kole 3 minúty. No a keďže je nás okolo 220 a keď sa prihlásia do diskusie len 20, tak si viete predstaviť ako dlho to trvá... Už sú tu aj tzv. stáli diskutéri :) . Ja zatiaľ nevidím dôvod pridávať slová a tiež kvôli mojej jazykovej ťažkosti som sa vyjadroval iba v podskupine.

V stredu na sviatok sv. Jozefa sme mali popoludní trochu zmeny – išli sme na prehliadku Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne spojenú s koncertom scholy, ktorá doprevádza Svätého Otca pri rôznych slávnostiach. Stretli sme tam aj Slováka – augustiniána Pavla. Prišiel medzi nás aj vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, ktorý nás pozdravil a povedal slovko na dobrú noc. Tak aj takéto sú privilégia generálnej kapituly...

Počas týždňa, okrem práce na dokumente, padli 2 vážnejšie rozhodnutia: saleziánska rodina nebude spadať pod animáciu vikára hlavného predstaveného, ale vznikne osobitný sekretariát, ktorý bude spadať priamo pod hlavného predstaveného ako „otca celej rodiny“. Je to reakcia na to, že saleziánska rodina rastie a vyžaduje si väčšiu starostlivosť, ktorú vikár nie je schopný popri iných úlohách naplniť. Táto zmena sa týka aj našich stanov, a tak to musí odsúhlasiť aj Svätá Stolica. Druhá zmena sa týka rozdelenia regiónov Európy. Zatiaľ boli 3 a teraz vzniknú dva regióny ako výsledok klesania počtu saleziánov v Európe a spájania mnohých provincií (po GK sa 5 španielskych provincií spojí do 2...).

No a pomaly sa blížia voľby, čo prináša aj určité vnútorné napätie a otázniky. Hlavný predstavený mal v sobotu pre nás svoj posledný príspevok. Popoludní sme išli na návštevu našej saleziánskej univerzity UPS, kde mal ako veľký kancelár svoje posledné večerné slovko. Začínajú mu mnohí ďakovať za 12 rokov služby a pýtať sa medzi sebou – kto bude jeho pokračovateľ... Na UPSe sme sa stretli s našimi spolubratmi Slovákmi – Mišom Vojtášom, Jožkom Kabinom a Jožkom Slivoňom.

Dostali sme už aj presné usmernenia ohľadom budúceho týždňa a volieb. V pondelok bude proces rozlišovania a v utorok voľba hlavného predstaveného. Budú za zatvorenými dverami, nikto nebude môcť odísť alebo prísť, je zakázaná akákoľvek informácia o priebehu voľby (mená kandidátov, počty...).  Oficiálnu správu prinesie ako prvý ANS a bude to hneď aj na Twitteri. Tak čakajte v utorok správu a modlite sa, aby nás Duch Svätý viedol lebo je tu veľká túžba po saleziánskom „Františkovi“, ktorý prinesie nový vietor do Kongregácie.

V nedeľu sme sa stretli s Vladom Peregrimom. Boli sme v jeho komunite na Testaccio na obede a potom sme chvíľu spoločne posedeli.
V utorok večer sa ozvem znova.

 

Písané v nedeľu 16. marca

Týždeň nám zbehol v plnom pracovnom nasadení. Začala sa diskusia nad záverečným dokumentom – Svedkovia evanjeliovej radikálnosti. Dostali sme pracovný materiál, ktorý bol súhrnom pripomienok zo všetkých provincií a ich provinciálnych kapitúl. Nad týmto materiálom sme sa zamýšľali v našich podskupinách, potom v skupinách a potom spoločne v aule. Padali návrhy, pripomienky. Jednoznačne tu zaznieva túžbu mať krátky dokument, ktorý chytí za srdce a ktorý prehĺbi našu spiritualitu. Tiež z diskusií silne vnímať otvorenosť pre radikálne a úprimné prežívanie povolania v hociktorom kúte sveta. Často sa tiež vraciame k apoštolskej exhortácii pápeža Františka Evangelii gaudium, ktorá je veľmi inšpirujúca. Nakoniec dáva návrhy štyroch skupín dokopy tzv. redakčná komisia, ktorá má asi šesť členov. Takto už pripravila dve časti dokumentu. Ešte nás čaká posledná, tretia časť a potom ešte konkrétne návrhy ku každej časti. To by sme mali stihnúť nasledujúci týždeň. Paralelne s tým diskutujeme nad návrhmi právnej komisie, ktorá predstavila návrhy ohľadom niektorých zastúpení v generálnej rade ako aj ohľadom spôsobu voľby hlavného predstaveného a členov hlavnej rady. K niektorým návrhom bola veľmi živá diskusia a niekedy aj kritická. Pre mňa to znamená, že asi nie všetko ohľadom spôsobu riadenia kongregácie sa vníma pozitívne a delegáti to dávajú jasne najavo. Neviem len, či padne aj konkrétny návrh ako to zlepšiť... O niektorých návrhoch už bolo aj tzv. predbežné, orientačné hlasovanie. Zatiaľ v prieskumnom hlasovaní bol jednoznačne prijatý iba návrh na zmenu ohľadom animácie saleziánskej rodiny.
V sobotu popoludní sme išli s Rasťom na Sacro Cuore, kde bolo stretnutie Don Bosco Youth Net a kam nás pozvali. Stretli sme Lydku z Domky a Maťa Joska. Mal som možnosť trochu viac počuť, čo je úlohou a poslaním DBYN a spoznať nové predsedníctvo. Viezli sme sa s Fabiom Attardom, hlavným radcom pre pastoráciu mládeže. Aj toto je jedna z výhod kapituly :)
V nedeľu sme boli na obede v komunite, kde žije a študuje Peťo Bicák. Stretli sme sa pri Vatikáne, a tak sme mali možnosť vidieť aj Svätého Otca počas modlitby Anjel Pána. Po obede sme ešte posedeli s Peťom a potom sme sa vrátili, lebo ďalší pracovný týždeň je pred nami...

 

Písané v nedeľu 9. marca – postrehy z „klasického“ týždňa

Tak jeden „klasický“ pracovný týždeň je za nami. Všetko to začalo v pondelok ráno (3.3.) úvodnou svätou omšou k Duchu Svätému, pri ktorej sa hlavný predstavený „rozohnil“ – kázal s veľkým nadšením a zápalom. Prirovnal tento deň k „saleziánskym Turícam“. Po raňajkách nasledovalo slávnostné zahájenie kapituly za prítomnosti mnohých hostí – saleziánskych biskupov, kardinálov a predstavených jednotlivých zložiek saleziánskej rodiny. Prítomný bol aj prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Bolo toho na mňa trochu veľa – veľa slov, veľa slávy...

Popoludní sme už začali „klasickú prácu“ a zasadnutie kapituly. Hlavný predstavený predniesol súhrnnú správu o stave kongregácie a o hlavných výzvach do budúcnosti. Bolo to pre mňa obohacujúce sledovať jeho nadhľad, čítanie situácie s optimizmom a nádejou. Potom sme sa zaoberali trochu technickými procesmi – volili sa sekretári, moderátori a rozdelili sme sa do 5 skupín. Každá skupina si zvolila svojho predsedu, hovorcu a sekretára a rozdelila sa do 3 podskupín, keďže v každej z tých piatich veľkých skupín je nás okolo 40. Videl som, že to majú dobre premyslené a zvládnuté po stránke metodologickej. Delenie prebehlo veľmi rýchle. Každý sme dostali svoje pevné miesto v aule a cez počítač sme sa prepojili. Všetky dokumenty, materiály, informácie dostávame cez počítač, kde sa dá všetko pokojne sledovať a vzájomne zdieľať. Medzitým sme mali aj osobné štúdium správy hlavného predstaveného a radcov. Potom sme v skupinách diskutovali o týchto správach a vytiahli sme najdôležitejšie prvky. Následne sa v aule odprezentovali výsledky zo skupín a otvorila sa diskusia. Bolo vidieť, ako sa celkom pekne zhodujeme v podstatných otázkach okolo správy o stave kongregácie (formácia, povolanie, komunita, mladí, spôsob riadenia). Potom redakčná rada zhrnula všetky výstupy do jedného materiálu, ktorý bude teraz slúžiť ako dôležitý pri ďalšej práci kapituly. Na záver toho všetkého ešte hlavný predstavený a radcovia odpovedali na naše konkrétne otázky, ktoré pri diskusiách v skupinách vyvstali. Na kapitule je priestor pýtať sa, vyjasnievať si otázky...

Pracovný deň je dosť náročný a sme z toho aj trochu unavení, aj keď sa zdá, že nič nerobíme iba sedíme. Začíname ráno o 6.30 meditáciou. Potom je svätá omša spojená s rannými chválami po jazykových skupinách. Potom sú raňajky a od 9.00 do 12.30 je zasadnutie s jednou prestávkou. O 13.00 je obed, potom krátka prestávka, a od 15.30 do 19.00 je ďalší blok zasadnutia s jednou prestávkou. Potom sú spoločné vešpery a večerné slovko (ktoré je vždy zaujímavé, lebo niečo nové predstavuje). O 20.00 je večera, po ktorej sa ešte ideme trochu prejsť a potom už len spať a oddychovať lebo je to dosť náročný maratón. A medzitým ešte sledujem maily a reagujem na to, čo sa deje na Slovensku. Takýto program je od pondelka do piatku. V sobotu pracujeme len dopoludnia a od obeda do nedele večera je osobné voľno s ponukou nedeľného výletu (včera to bol Neapol).
Aj sme trochu s Jožkom ochoreli a tak sa popri všetkom aj liečime.

Veľmi sa mi páči, že každý deň začíname plénum spoločnou modlitbou (vždy v inom jazyku) a čítaním Božieho slova, ktoré ostáva počas celého dňa na čestnom mieste v aule. To, čo sme si hovorili na DC, sa teraz aj snažíme realizovať – dávať Božie slovo do centra dňa.
V jeden večer – štvrtok (o 21.00) sme mali neformálne stretnutie nášho regiónu Európa-Sever, aby sme sa zoznámili a spoločne strávili čas pri ochutnávaní špecialít tej ktorej krajiny. Sme veľký región – od Ruska až po Anglicko a od Poľska až po Chorvátsko, Nemecko, Belgicko. Spolu vyše 15 krajín.

Občas k nám príde nejaký saleziánsky biskup a má pre nás rannú svätú omšu. Tak napríklad na Popolcovú stredu prišiel Mons. Toso, bývalý rektor UPS-u a pekne nás posypal popolom :)

Pri obede a večeri vždy pri stole s hlavným predstaveným sedí iná skupina provincií, aby bola aj takáto možnosť sa spoznávať, počúvať. V piatok večer sme tam boli (mimo poradia) my, Slováci, lebo na večeru prišli tri sestry VDB, a keďže dve z nich boli Slovenky, tak nás pozval regulátor k spoločnému stolu s hlavným predstaveným. Žartovali sme a mňa sa pýtal, kam pôjdem po skončení úradu, či viem, že som prvom rade k dispozícii hlavnému predstavenému :) Ja som sa ho tiež pýtal, či je pravda, že povedal o sebe, že on pôjde po skončení úradu do Pakistanu a jeho vikár na Sibír :) Regulátor, don Cereda, mi predpovedal miesto direktora na Sibíri...

V sobotu po obede sme si sadli, my traja Slováci, spoločne ku káve a trochu sme sa podelili s tým, čo bolo pre každého z nás zaujímavé a čo vieme využiť aj na Slovensku. V nedeľu sme boli na obede v komunite študentov na Gerini, kde je direktorom náš Števo Turanský. Má 40-člennú komunitu z celého sveta. Popoludní prišli za nami ďalší Slováci – Mišo Vojtáš, Jožko Slivoň, Jožko Kabina a Peťo Bicák. Trochu sme im porozprávali o priebehu kapituly a potom sme spoločne išli navštíviť nášho spolubrata Rudka Blatnického, ktorý už žije v zariadení pre chorých a starých spolubratov.

Takto vyzeral jeden týždeň kapituly a už sa teším na ten ďalší...

 

Písané v nedeľu 2. marca – o duchovných cvičeniach

Tak dnes obedom sme skončili duchovné cvičenia, ktoré trvali štyri dni. Kazateľ predstavil tému svedkovia evanjeliovej radikálnosti v troch slovách počas troch dní: mystik, prorok, služobník. Každý deň vychádzal z Božieho slova, ktoré pekne a do hĺbky rozviedol. Hlavný predstavený mu na konci poďakoval, že dal do centra Božie slovo – odtiaľ musíme vždy vychádzať aj počas GK.

Boli to pre mňa pokojné dni modlitby a ústrania. Boli sme (220 delegátov!) ticho po celý deň okrem stolovania pri obede a večeri. Vidieť, ako sa modlia provinciáli, regionáli, hlavní radcovia a hlavný predstavený (kľačal v tichosti ako jeden z nás počas adorácie) je celkom povzbudzujúci a upokojujúci zážitok na začiatok takej dôležitej udalosti. Popri tom som prešiel pri stolovaní takmer celý svet a zopakoval som si zemepis – kde je Laos, Thajsko, Bolívia, Kórea, ale aj Čile a iné krajiny. Počuť modlitbu po swahilsky alebo vietnamsky je naozaj veľmi zaujímavé... No bolo to trochu aj náročné – sledovať príhovory po taliansky, vnímať ich obsah... premiestňovať sa taká masa.

Pekný dojem na mňa spravil biskup z Gentu Luc van Looy, ktorý bol dlhé roky v hlavnej rade (bol aj na Slovensku), až do roku 2002, kedy sa stal biskupom. Prišiel medzi nás v sobotu večer v úplnej jednoduchosti a ako jeden z nás. Pri večeri si ma vyhľadal a rozprávali sme o Rómoch, o Luníku IX, ktorý navštívil a o slovenských Rómoch v Gente, kam húfne prichádzajú...

Tak v pondelok začíname. Prídu mnohí biskupi – saleziáni ako aj predstavení jednotlivých zložiek saleziánskej rodiny.

Jožko Ižold číta pri spoločnej sv. omši prosbu po slovensky

Oslavy 102 rokov koadjútora, ktorý pracoval v generálnom dome na Pisane od roku 1972

Nájdite nás:)

 

Písané 26. februára – prvé dni v Ríme

Pondelok – 24. februára 2014
Vstávame skoro ráno a hneď po raňajkách odchádzame o 7.30 h do prvého oratória, ktoré založil don Bosco v Turíne mimo Valdocca a to je oratórium San Luigi, vedľa ktorého je Kostol sv. Jána Evanjelistu, ktorý postavil don Bosco, a ktorý sa v posledných rokoch zrekonštruoval. V kostole nás víta direktor so spolubratmi a nakrátko predstaví kostol a dielo. Je zaujímavé, že tento kostol je trochu v úzadí Valdocca a málo ľudí ho navštívi (všetci chodia na Valdocco), hoci ho staval sám don Bosco. Dielo je zamerané na emigrantov a má taktiež bohatú históriu – pôsobil tu don Rua, don Rinaldi, don Orione, don Caravario... Pri reflexii nám don Giraudo predstavuje vývoj kongregácie počas prvých nástupcov dona Bosca - za dona Ruu a dona Alberu. Veľmi ma to zaujalo a hlavne jedno slovo, ktoré často pripomína a opakuje – oheň, nadšenie s akým saleziáni pracovali...

Po krátkom občerstvení ideme do Consolaty – kostol, ktorý je dobre známy v celom Turíne, kde je pochovaný sv. Jozef Caffaso a kam chodieval aj don Bosco (napríklad po smrti mamy Margity išiel Panne Márii zveriť oratórium a jeho budúcnosť). Svätú omšu slávime s turínskym arcibiskupom mons. Cesareom Nosigliom. V príhovore pripomína veľkosť dona Bosca ako aj dôležitosť roku 2015 aj pre celý Turín a diecézu (príde pápež František uctiť si turínske plátno a dona Bosca). Je aj osobný a veľmi oceňuje spoluprácu a múdrosť dona Cháveza, s ktorým sa niekoľkokrát osobne stretol a bolo to pre neho vždy obohacujúce. Po sv. omši ideme na Valdocco na obed a hneď po ňom sadáme do autobusov a putujeme do Ríma. Cesta trvá okolo 10 hodín a je to teda naozajstná púť. Atmosféra v autobuse je pokojná, bratská. Modlime sa v 3 jazykoch – taliansky, španielsky, anglicky a spoznávam nové tváre. Po polnoci prichádzame do Ríma, do nášho hlavného domu na Pisane. Vyzdvihujem si na vrátnici kľúč od izby a idem spať lebo ráno program pokračuje...

Utorok, streda – 25. a 26. februára 2014
Ráno o 9.00 h začína program kapituly v aule. Medzitým odovzdávame počítače na kontrolu a na konfiguráciu intranetu a dodanie hesla. Som zvedavý, ako rýchle to spravia, keďže je nás 220... Program začína predstavovaním situácie kongregácie. Každý člen generálnej rady predstavuje svoj región alebo svoj sektor. Každý má na to pol hodinu. Tak sa mi hlava napĺňa informáciami, ale súčasne aj prekvapením, čo všetko sa urobilo, čo všetko sa robí. Jednotliví radcovia si pripravovali svoje prezentácie sami, a tak mám možnosť vidieť a počuť všetkých a registrovať ich myslenie, spôsob vystupovania... Za jednotlivé sektory najlepšiu prezentáciu (metodologicky najlepšie zvládnutú a odprezentovanú) mal radca pre formáciu don Cereda. Niektorí sa trochu stratili v detailoch, niektorí to nezvládli časovo, ale všetci odviedli kus práce. Až teraz vidím, čo všetko sa týka ich sektorov. To, čo som zachytil bolo, že všetci ako výzvu do budúcnosti jednoznačne spomínali spoluprácu a prepájanie jednotlivých sektorov. Tak si spomínam na našu provinciu, ktorá sa o to pomaly snaží.

Regionáli predstavujú svoje regióny a to, čo sa podarilo resp. nepodarilo za posledných šesť rokov. Z 8 regiónov iba 3 rastú počtom – Afrika a dve ázijské. Ostatné klesajú o 200-300 spolubratov od poslednej GK, čo je 1-2 provincie v každom regióne... Aj toto je naša realita a kongregácia sa posúva z Európy do Ázie a Afriky.

Celá prezentácia trvá utorok a stredu dopoludnia. Najdlhší časový priestor mal vytvorený generálny ekonóm so svojou správou. Podrobne a transparentne opísal ekonomickú situáciu kongregácie a taktiež spomenul, ako sa jednotlivé provincie podieľajú na solidarite s generálnym domom. Tak tu sme za posledné roky my neprispeli. Jednoznačne spomenul, že každá provincia musí prispievať každoročne do fondu solidarity s hlavným domom. Tu som si uvedomil, že sa snaží rozbehnúť to, čo my máme v našej provincii zabehnuté a to je solidarita domov s vedením provincie.

Okrem regionálov a radcov mal vikár hlavného predstaveného dva vstupy. Jeden bol o saleziánskej rodine, keďže toto bola jeho úloha od poslednej GK, a druhý o rehoľnej disciplíne. V tom prvom vstupe ma silno zaujala myšlienka, ktorou citoval hlavného predstaveného a síce, že musíme naučiť spolubratov, že nevstupujú do Saleziánskej kongregácie, ale do saleziánskej rodiny, ktorou súčasťou je aj Saleziánska kongregácia... Najprv sme súčasťou veľkej rodiny, a až potom sme jej animátori.

Medzi týmito vstupmi sú prestávky, modlitby, stolovanie. Modlime sa podľa jazykových skupín a stolujeme všetci spolu pri okrúhlych stoloch. S Jožkom Ižoldom a Rasťom Behúnom sme sa dohodli, že nebudeme spolu sedieť, aby sme mohli komunikovať a aby sme sa neuzatvárali (ako niektorí...). Tak si cvičím taliančinu a oprašujem angličtinu a som raz pri stole s tmavými tvárami a inokedy so svetlejšími. Modlitbu pred jedlom má vždy iná krajina, iný jazyk. Počul som modliť sa po čínsky, aj po arabsky. Večerné slovko sme počuli na sviatok sv. Versiglia  a Caravaria o Číne. Pri stolovaní som sa dozvedel niečo o Južnej Kórei, o Filipínach, aj o Vietname. Vo Vietname majú veľa povolaní a každý rok vyše 30 novicov. Do prednoviciátu prichádza každý rok okolo 100 kandidátov, ktorí sú takmer všetci absolventi vysokých škôl v jednom veľkom meste (10 mil. obyvateľov). Počas štúdia na vysokej škole bývajú v saleziánskych domoch a tam absolvujú ašpirantát – rozlišovanie povolania. Žijú veľmi skromne.

Hlavný predstavený nám v stredu predstavil ideu týchto prvých dní GK. Najprv sme putovali po miestach, kde sa narodila naša kongregácia, vrátili sme sa k jej začiatkom. Teraz sme počuli v akej kondícii je kongregácia dnes. Po tomto nasledujú duchovné cvičenia, aby sme sa takto naladili na celú GK, aby sme počúvali Božie slovo, modlili sa a rozlišovali.

Takže od stredy popoludnia až do nedele nasledujú duchovné cvičenia, ktoré nám bude kázať sekretár hlavného predstaveného don José Bartolomé. Až potom, t.j. asi v pondelok, bude nasledovať celková správa o stave kongregácie od hlavného predstaveného a následná diskusia.

Po jeden a pol dňa som dostal počítač, a tak môžem napísať tieto riadky a podeliť sa s vami. Trochu mi tu chýba lepšia organizácia – nevedel som pred GK aký program budeme mať, prvé dni som nevedel kde, čo je a musel som sa sám zorientovať a nájsť to (jednotlivé kaplnky, jedáleň, aula...). No to sú len detaily, ktoré nikomu nevadia.
Tak sa za nás modlite a znova sa ozvem na budúci týždeň.

 

Písané 23. februára – Z Bratislavy do srdca kongregácie

V sobotu ráno 22. februára 2014 sme spolu s Jožkom Ižoldom odcestovali do Turína, kde sa začala 27. generálna kapitula a moja prvá... Leteli sme z Bratislavy do Milána a odtiaľ sme sa odviezli autom, ktoré zabezpečili naši študenti z Crocetty. Na Crocette sme sa naobedovali a trochu porozprávali so slovenskými spolubratmi. Tam sme sa stretli aj s Rasťom Behúnom, ktorý je taktiež účastníkom GK ako hosť, keďže z nášho regiónu Európa-Sever nebol zvolený žiaden koadjútor ako delegát, a tak hlavný predstavený pozval jeho. Popoludní ideme na Valdocco, kde sa začína stretávať celý saleziánsky svet – 220 spolubratov z celého sveta! Je to pre mňa veľmi zaujímavé sledovať tie tváre a počúvať množstvo jazykov. Sadáme do autobusov a ideme do saleziánskeho domu na Valsalice, kde bol pochovaný don Bosco a kde bol jeho hrob až do roku 1929, kedy ho po blahorečení previezli na Valdocco. Tu na tomto mieste začíname svoju púť po saleziánskych miestach a teda 27. GK. Rozdelení do troch jazykových skupín počúvame našich sprievodcov, ktorí nás oboznamujú so smrťou dona Bosca a s tým, čo bolo po jeho smrti. Zdôrazňujú, že na mieste, kde bol pochovaný don Bosco my, delegáti 27. GK vedomí si morálnej a historickej zodpovednosti, ktorú nám dal Pán, začíname veľkú udalosť v živote saleziánskej kongregácie...

Po krátkej modlitbe odchádzame naspäť na Valdocco, kde v bazilike Panny Márie Pomocnice kresťanov slávime úvodnú svätú omšu. Predsedá hlavný predstavený a aj keď nám dali text homílie v rôznych jazykoch, nakoniec berie prenosný mikrofón a káže bez papiera. Zdôrazňuje, že tu pred Pannou Máriou tak ako don Bosco aj my začíname jedno veľké dielo. Pripomína slová pápeža Františka, že máme prebudiť svet – toto veľmi zdôrazňuje... Počas omše si silno uvedomujem jedinečnosť tejto chvíle – saleziánsky svet sa zišiel pri Panne Márii a donovi Boscovi a ja môžem byť jeho malou súčasťou... Vnímam svoju nehodnosť, ale aj veľkú vďačnosť.

Na konci omše ideme do kaplnky s relikviami, ktorá je pod bazilikou a kde hlavný predstavený oznamuje svoj plán umiestniť sem pozostatky všetkých doterajších hlavných predstavených a ukazuje aj miesto, kde to bude. Zatiaľ sú tu pochovaní don Rua a don Rinaldi a don Chávez s úsmevom pripomína, že on ešte žije.

Po večeri si ideme pozrieť divadlo, ktoré pripravili ponovici z Nave, a ktoré končí večerným slovkom hlavného predstaveného. Divadlo je pekné, hlboké, má viacero úrovní a je sprevádzané hudbou a svetelnými efektami. Jeden z hercov, ponovicov, je slepý... Neviem, či si to niekto všimol.

Nedeľa - 23. februára

Ráno odchádzame na Colle don Bosco, kde nám sprievodcovia opäť ponúkajú zopár myšlienok zameraných hlavne na mamu Margitu a na jej výchovu, z ktorej čerpal don Bosco. Potom máme priestor na tichú modlitbu, uvažovanie a prechádzku po miestach, kde sa narodil a vyrastal Janko Bosco. Medzi nami, ako jeden z nás, je aj hlavný predstavený... Napoludnie slávime v miestnej bazilike svätú omšu, ktorej predsedá kardinál Poletto, emeritný turínsky arcibiskup. Hovorí veľmi zanietene a priateľsky o saleziánoch, o dôležitosti tejto chvíle, o potrebe počúvať Boží hlas a pripomína, že tu je miesto, kde sa narodil každý z nás... Je mi veľkou cťou byť na tomto mieste a patriť medzi saleziánov.

Popoludní sa vraciame na Valdocco a máme ďalšie zamyslenie, tentokrát o duchu a atmosfére prvého oratória. Znova priestor na osobnú modlitbu a uvažovanie. Potom sú v bazilike slávnostné vešpery. Nasleduje večera a je čas na oddych. Tempo týchto prvých dvoch dní je veľmi vysoké, ale chápem to. Určite pre niektorých delegátov je to prvýkrát, čo prišli na tie „sväté“ saleziánske miesta.

Začínam registrovať tváre delegátov, s niektorými sa zoznamujem a rozprávam. Tak som chvíľu v Afrike, chvíľu v Brazílii, potom na Filipínach či v Indii alebo v Amerike. Vnímam ako sa správajú, ako sa modlia a ako sú otvorení a priateľskí. Tiež už kdesi vo vzduchu padajú mená možných kandidátov na hlavného predstaveného... Jedno z nich som si uložil do srdca.

27gk-slovaci-s-filibertom

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.