Blahoslavení Jozef Calasanz a Enrico Saiz Aparicio

V rokoch 1936 až 1939 Španielsko zasiahla dramatická a krvavá občianska vojna. Konflikt, ktorý bol poznačený ideologickým antagonizmom, sa zmenil na boj medzi demokraciou a fašizmom, medzi republikánmi a rebelmi, a viedol ho generál Franco.

V tomto období aj Cirkev v Španielsku zažívala ťažké chvíle prenasledovania, a to najmä vďaka vojenským a anarchistickým silám. Boli zavraždené tisícky kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a laikov, to všetko len preto, že boli kresťania. Boli medzi nimi aj mnohí členovia saleziánskej rodiny: 39 kňazov, 22 bohoslovcov, 24 koadjútorov, 2 sestry FMA, 4 saleziánski spolupracovníci, 3 saleziánski ašpiranti a jeden laický spolupracovník, spolu 95.

V procese svätorečenia sa viedli tri oddelené kauzy, ktoré sa neskôr rozdelili na dve: skupina z Valencie – 32 mučeníkov na čele s donom Jozefom Calasanzom; ďalšie dve skupiny zo Sevilly a Madridu – 63 mučeníkov, na čele ktorých stál don Enrico Saiz Aparicio. Prvá skupina bola blahoslavená 11. marca 2001 spolu s ďalšími mučeníkmi z diecézy vo Valencii, druhá bola blahoslavená 28. októbra 2007 v Ríme.

Don Jozef Calasanz (1872 – 1936) sa narodil v Azanuye. V roku 1886 videl v Sarriá dona Bosca, ktorý bol už veľmi unavený, vyčerpaný a veľa trpel. Saleziánom sa stal v roku 1890 a päť rokov nato bol vysvätený za kňaza. Bol sekretárom dona Rinaldiho a následne predstaveným provincie Peru-Bolívia. Po návrate do Španielska sa stal provinciálom v regióne Terraconense (Barcelona – Valencia).

Človek srdca ktorý bol neúnavne pracovitý, si už od začiatku robil starosti o spásu spolubratov. Bol popravený spolu s ostatnými saleziánmi počas duchovných cvičení, ktoré kázal vo Valencii. Zavraždili ho cestou – puškou mu strelili do hlavy.

Na duchovné čítanie

Veľká a neľudská masakra

O strašných udalostiach, ktoré sa odohrali v Španielsku počas občianskej vojny v rokoch 1936 – 1939, je veľmi ťažké písať bez predpojatosti. Počet obetí prevýšil milión a medzi nimi sa nachádzali ľudia z každej spoločenskej vrstvy a z každého náboženstva. Historici uznali, že pri tomto hroznom krviprelievaní na územiach, ktoré sa vtedy nazývali červenou zónou, pretože ju ovládali anarchisti a komunisti, išlo o skutočné prenasledovanie kresťanov.

O život prišli mnohí kňazi, rehoľné sestry, rehoľníci a angažovaní kresťania. Desaťtisíce laikov bolo zavraždených len preto, že sa hlásili ku kresťanstvu, a okrem nich zabili aj 283 rehoľníčok, 2 365 rehoľníkov (kňazov a laikov), 4 148 diecéznych kňazov a 12 biskupov.

Vraždilo sa v mestách a dedinách, ktoré boli ďaleko od frontu, a to neraz bez súdneho konania, prípadne na základe akejsi napodobeniny procesu, najčastejšie potajomky.

Istý svedok pri procese v Seville pod prísahou svedčil: „Len v meste Ronda, ktoré malo asi 38-tisíc obyvateľov, podpálili alebo vyrabovali 48 kostolov. V Malage milicionári vypálili skoro všetky kostoly a zavraždili viac než 36 kňazov. To isté sa udialo v Almerii, kde zabili aj biskupa. V Seville za pár dní podpálili takmer všetky kostoly na periférii.“

6. decembra 1936 nacionalisti – stúpenci Franka bombardovali Guadalajaru. Ako odpoveď na to milicionári vyviedli z väzení 277 väzňov. „Vybrali z nich obyčajných väzňov a oddelili ich od ostatných,“ vyhlásil pod prísahou istý funkcionár väznice, „ostatných, viac než 200 ľudí, zastrelili.“ Medzi nimi bolo aj sedem saleziánov.

Andrej Nin, vodca Ľudovej strany Marxistickej únie, 8. augusta 1936 v jednom z divadiel Barcelony verejne vyhlásil: „V Španielsku boli mnohé problémy, ktoré buržujskí republikáni neriešili, napríklad cirkevný problém. My sme ho vyriešili tak, že sme išli na koreň – zlikvidovali sme kňazov, kostoly a kult.“

Od tejto obrovskej tragédie, ktorá ničila španielsky štát, národ aj Cirkev, sa odvíjala aj malá, ale bolestná tragédia saleziánskej rodiny – z jedného národa vzišlo 97 saleziánskych mučeníkov.

V roku 1936 sa saleziánska rodina v Španielsku vzmáhala, mala tri provincie saleziánov a jednu mal aj Inštitút dcér Márie Pomocnice. Z nich si Pán vybral za mučeníkov 39 kňazov, 22 bohoslovcov, 26 laikov, 5 spolupracovníkov, 3 saleziánskych ašpirantov a 2 dcéry Márie Pomocnice.

Mučeníci vo Valencii

Do saleziánskeho domu vo Valencii, ktorý v noci ostreľovali guľomety, 22. júla 1936 na úsvite vtrhli milicionári. Práve sa v ňom konali duchovné cvičenia, ktoré viedol provinciál don Jozef Calasanz, jeden z prvých španielskych saleziánov. V roku 1886 sa stretol s donom Boscom v Barcelone-Sarriá.
Salezián, ktorý to prežil, pod prísahou vypovedal: „Keď milicionári vtrhli do domu, našli nás zhromaždených na ústrednom schodisku a namierili na nás pušky. O chvíľu prišiel ďalší a ,súdruhov‘ pokarhal:
,Prečo ste nestrieľali? Nedohodli sme sa predsa, že každý zastrelí jedného?‘
Don Calasanz nám ešte dal rozhrešenie.“
Don Calasanz s ďalšími tromi spolubratmi musel vystúpiť na kamión.
„Viezli nás smerom na Valenciu. Počas cesty som si všimol, že jeden z milicionárov stále mieri puškou na dona Calasanza, o ktorom vedel, že je kňaz. Zrazu zahrmel výstrel a don Calasanz povedal:
,Bože môj!‘ a mŕtvy padol do kaluže krvi.
Milicionári uväznili aj dona Antona Martína, direktora saleziánskeho domu vo Valencii.
„O štvrtej ráno otvorili našu celu a zavolali ,súdruha‘ Antona Martína:
,Tu som, k vašim službám,‘ odvetil. Nato zdvihol oči a zopäl ruky.
,Ideme, Pane, na obetu!‘ povedal.

Zavolali aj spolubratov dona Recareda De Los Rios, dona Jozefa Gimenéza, dona Juliána Rodrígueza, spolubrata laika Augustína Garcíu, ktorí boli zatvorení v tom istom väzení. Vyviedli ich von z mesta, postavili do radu k akémusi živému plotu a barbarsky pozabíjali.“

„Don Sergius Cid cestoval v Barcelone električkou. Niektorí milicionári ho sledovali, pretože mali podozrenie, že je to kňaz. Chytili ho za rameno, z vrecka mu vytrhli ruku, v ktorej mal ruženec, a za jazdy ho vyhodili z električky. Don Cid narazil na stĺp osvetlenia a na následky zranení zomrel“ (prísažné svedectvo).

V Barcelone sa stala udalosť, o ktorej rozprával don Ján Canals: „Dcéry Márie Pomocnice sa zišli v Kolégiu svätej Doroty a mali možnosť loďou odísť do Talianska, ale sestra Carmen Morenová a sestra Amparo Carbonellová nechceli odísť, pretože ošetrovali jednu sestru, ktorá bola po operácii. Všetky tri uväznili. Keď ich vypočúvali, chorú sestru prepustili a tie dve ošetrovateľky zastrelili.“

Saleziánska rodina vo Valencii dala Bohu dovedna 33 mučeníkov.

(Úryvok je z knihy Svätci saleziánskej rodiny, Teresio Bosco, vydavateľstvo DON BOSCO, 2003)

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.