HESLO 2014

 «Da mihi animas, cetera tolle»

Čerpáme z duchovnej skúsenosti dona Bosca,
aby sme kráčali po ceste svätosti
podľa nášho špecifického povolania

«Božia sláva a spása duší»

 

Stiahni si celý text: PDF
Stiahni si plagat: JPG

 

     Drahí bratia a sestry saleziánskej rodiny,

po tom, čo sme prvý rok trojročnej prípravy na dvojsté výročie narodenia dona Bosca zamerali na poznanie jeho histórie a druhý rok na pochopenie totožnosti vychovávateľa dona Bosca, na aktualizáciu jeho výchovnej praxe, v tomto treťom a poslednom roku máme v úmysle zamerať sa na prameň jeho charizmy, ťažiť z jeho spirituality.

Stredobodom kresťanskej spirituality je láska, inými slovami, Boží život, vo svojej hlbšej podstate agapé, dobročinná láska, láska. Saleziánska spiritualita sa nelíši od kresťanskej spirituality, aj ona je zameraná na lásku; v tomto prípade hovoríme o „pastoračnej láske“, to jest o láske, ktorá nás pobáda konať „na slávu Boha a pre spásu duší“: «caritas Christi urget nos – ženie nás Kristova láska».

Podobne ako všetci významní svätí zakladatelia, aj don Bosco prežíval kresťanský život so zanietenou láskou a kontemploval Pána Ježiša z osobitného hľadiska, cez charizmu, ktorú mu zveril Boh – cez poslanie k mladým. „Saleziánska láska“ je pastoračná láska, pretože jej záleží na spáse duší, a tiež je výchovnou láskou, pretože vo výchove nachádza prostriedok, ktorý môže pomôcť mladým správne rozvíjať ich energiu. Týmto spôsobom môžu vyrásť z mladých statoční občania, dobrí kresťania a budúci obyvatelia neba.

Preto vás, drahí bratia a sestry, všetci členovia saleziánskej rodiny, pozývam čerpať z prameňov spirituality dona Bosca – z jeho výchovno-pastoračnej lásky, ktorá má svoj vzor v Ježišovi Kristovi ako Dobrom pastierovi a vyjadruje ju modlitba a životný program dona Bosca «da mihi animas, cetera tolle». Môžeme tak objaviť „dona Bosca mystika“, ktorého duchovná skúsenosť sa stala základom spôsobu nášho súčasného prežívania saleziánskej spirituality, a to v rozmanitosti ním inšpirovaných povolaní.

* * *

Poznať život dona Bosca a jeho pedagogiku ešte neznamená hlbšie rozumieť tajomstvu a novodobým argumentom jeho prekvapujúcej aktuálnosti. Poznať aspekty života dona Bosca, jeho činnosť alebo výchovnú metódu nestačí! Základom všetkého, prameňom plodnosti jeho činnosti a aktuálnosti, je niečo, čo často uniká aj nám, jeho synom a dcéram: hlboký vnútorný život, to, čo by sme mohli nazvať ako jeho „dôvernosť“ s Bohom. Ktovie, či práve toto nie je to najlepšie, na čo sa musíme spoľahnúť, čo musíme napodobňovať, v čom ho musíme nasledovať, aby sme sa stretli s Ježišom Kristom a pomohli stretnúť sa s ním aj mladým.

Ak by sme dnes chceli načrtnúť duchovný profil dona Bosca, mohli by sme začať dojmami jeho prvých spolupracovníkov, neskôr zhrnutých v knihe dona Eugenia Ceriu Don Bosco s Bohom. Bol to prvý pokus o ľahko zrozumiteľnú syntézu jeho spirituality. Potom môžeme porovnávať rôzne úvahy jeho nástupcov o duchovnej skúsenosti dona Bosca a napokon vyhľadávať aj to, čo spôsobilo obrat v štúdiu spôsobu prežívania viery a nábožnosti samotného dona Bosca.

Najnovšie štúdie sa vierohodnejšie inšpirujú prameňmi, berú do úvahy viaceré duchovné pohľady, ktoré mali vplyv na dona Bosca, alebo to, s kým bol v kontakte (svätý František Saleský, svätý Ignác, svätý Alfonz Mária de Liguori, svätý Vincent de Paul, svätý Filip Neri…), otvorene poukazujú na jeho jedinečnú a geniálnu skúsenosť. Bolo by zaujímavé na základe toho vytvoriť nový duchovný profil dona Bosca alebo napísať nový životopis, ktorý by zodpovedal súčasným kritériám spirituálnej teológie.

Don Bosco ako „duchovný človek“ zaujal aj Waltera Nigga, luteránskeho pastora a profesora cirkevných dejín na zürišskej univerzite. Píše: „Predstaviť jeho postavu a prehliadať skutočnosť, že sa stal svätým, by znamenalo prezentovať iba polovičnú pravdu. Kategória svätca musí mať prednosť pred vychovávateľom. Akákoľvek iná postupnosť by mohla skresliť hierarchiu hodnôt. Okrem toho, svätec je človek, ktorého prirodzenosť preniká do nadprirodzenosti, a nadprirodzenosť je v donovi Boscovi prítomná v značnej miere […] My nemáme žiadnu pochybnosť: don Bosco je opravdivý svätý moderného Talianska.“1

Rovnaký názor mal v osemdesiatych rokoch minulého storočia aj teológ P. Dominique Chenu OP. Keď sa ho istý novinár opýtal, ktorí svätí sú nositeľmi odkazu aktuálnosti pre nové časy, odpovedal: „Rád by som pripomenul predovšetkým toho, kto predbehol Druhý vatikánsky koncil o viac ako jedno storočie dona Bosca. Prostredníctvom svojho diela – prorocky – sa stal vzorom svätosti, ktorá narušila zaužívaný spôsob myslenia a viery svojich súčasníkov.“

V každom období a kultúrnom kontexte je potrebné odpovedať na nasledujúce otázky:

  • Čo prijal don Bosco od prostredia, v ktorom žil? Do akej miery sa na jeho osobnosti odrazil kontext, rodina, škola, cirkev, mentalita vtedajšej doby?

  • Ako reagoval a čo odovzdal svojej dobe a svojmu prostrediu?

  • Ako ovplyvnil nasledujúce časy?

  • Ako ho vnímali jeho súčasníci: saleziáni, ľud, cirkev, laici? Ako ho pochopili nasledujúce generácie?

  • Ktoré črty jeho svätosti sa nám dnes javia ako zaujímavejšie?

  • Ako nájsť dnes spôsob – neokopírovaný –, akým don Bosco vo svojej dobe žil a interpretoval evanjelium Ježiša Krista?

Na tieto otázky by mal odpovedať nový životopis dona Bosca. Určite to netreba chápať ako potrebu vytvoriť definitívny a navždy platný profil dona Bosca. Naopak, skôr to treba vnímať ako potrebu vytvoriť vhodný a primeraný životopis pre súčasnú epochu. V živote každého svätca sa očividne zvýraznia tie hľadiská, ktoré sú zaujímavejšie pre svoju aktuálnosť, a upustí sa od tých, ktoré sú posudzované ako menej potrebné pre danú historickú chvíľu alebo nepodstatné pre charakterizovanie postavy.

Svätí naozaj odpovedajú na duchovné potreby každej generácie, vynikajúco ilustrujú to, čo kresťania tej-ktorej doby chápu ako svätosť. Samozrejme, požiadavka napodobňovať svätca nemôže byť priamo úmerná absolútnemu odkazu na to, že ide o Ježiša z Nazareta. Skutočne každý kresťan je vyzvaný, aby sa jemu vlastným, logicky nie vyčerpávajúcim spôsobom v tých konkrétnych životných podmienkach, v ktorých žije, vtelil do univerzálnej postavy Ježiša Krista. Svätí ponúkajú praktickú a platnú cestu k tejto identifikácii sa s Pánom Ježišom.

Komentár k heslu, ktoré navrhnem saleziánskej rodine, bude obsahovať tri základné body a tie rozviniem. V poslednom bode predstavím a ponúknem niekoľko konkrétnych línií, ktoré tu už anticipujem v ich úplnosti.

1. Duchovná skúsenosť dona Bosca

Spiritualita je konkrétny spôsob prežívania kresťanskej svätosti a každodenného približovania sa k nej. Je to osobitný spôsob realizácie vlastného života prostredníctvom nadobúdania kresťanskej dokonalosti a spoluúčasti na špecifickej charizme. Inými slovami, je to obyčajný každodenný kresťanský život prežívaný za predpokladu viery v spojení s Bohom.

Saleziánsku spiritualitu tvoria viaceré prvky: je to štýl života, modlitby, práce a medziľudských vzťahov; spôsob komunitného života; výchovno-pastoračné poslanie na báze pedagogického dedičstva; formačná metodika; súhrn charakteristických hodnôt a postojov; osobitná pozornosť voči Cirkvi a spoločnosti, ktorá sa realizuje vo viacerých sektoroch špecifickým úsilím; historické dedičstvo v podobe dokumentov a spisov; charakteristická terminológia; celý rad typických štruktúr a diel; kalendár s vlastnými sviatkami a výročiami…

Východiskovým bodom duchovnej skúsenosti dona Bosca je „Božia sláva a spása duší“, čo formuloval ako svoj životný program „da mihi animas, cetera tolle“. Hlbokým koreňom tejto skúsenosti je spojenie s Bohom ako výraz teologálneho života, ktorý sa rozvíja vierou, nádejou, láskou a autentickým duchom nábožnosti. Táto skúsenosť sa odráža na konkrétnych skutkoch. Viera bez skutkov je mŕtva a naše skutky bez viery sú prázdne. Život viery vrcholí vo svätosti, ktorá je možná pre všetkých, záleží na našej spolupráci s milosťou. Milosť dosiahnuť svätosť dostali všetci.

Naša spiritualita je vystavená riziku zmarenia, a to preto, že časy sú iné a my ju prežívame povrchne. Aby sme ju mohli aktualizovať, znovu sa musíme vrátiť k donovi Boscovi, k jeho duchovnej skúsenosti a preventívnemu systému. Klerici za čias dona Bosca videli, čo nefungovalo, a nechceli sa stať rehoľníkmi, ale zostali ním očarení. Mladí potrebujú „svedkov“, ako napísal Pavol VI. Potrebujeme „duchovných otcov a matky“, ľudí viery (mužov a ženy, pozn. prekl.), vnímavých na Božie veci a pripravených na rehoľnú poslušnosť v hľadaní toho, čo je lepšie. Nie novota, ale pravda vás vyslobodí. Pravda nemôže byť móda, povrchnosť, improvizácia: «veritas liberabit vos».

2. Pastoračná láska: stredobod a syntéza saleziánskej spirituality

V úvahe svätého Františka Saleského sa hovorí: „Človek je dokonalosťou vesmíru, láska je dokonalosťou človeka, dobročinná láska je dokonalosťou lásky.“2 Táto univerzálna vízia usporadúva vzostupne štyri spôsoby bytia (existencie, života, pozn. prekl.): byť, byť ako osoba, láska ako vyššia forma akéhokoľvek prejavu, charita ako najvyššia forma lásky.

Dobročinná láska je stredobodom každej kresťanskej lásky. Nie je len prvým prikázaním, ale aj zdrojom energie rozvoja. Ako a kedy dôjde k tomu, že sa v nás dobročinná láska zapáli, ostáva tajomstvom a milosťou. Nemá pôvod v ľudskom snažení, ale je účasťou na Božom živote a ovocím prítomnosti Ducha Svätého. Nemohli by sme milovať Pána Boha, ak by nás on nemiloval prvý a nestvoril nás schopných vnímať, ak by nám nedaroval chuť, túžbu, rozum a vôľu odpovedať na jeho pozvanie. Ak by sme nemali osobnú skúsenosť Božej lásky, nemohli by sme ani milovať blížneho a vidieť v ňom obraz Boha.

Pastoračná láska je jeden z prejavov dobročinnej lásky, ktorá sa zjavuje mnohorakými spôsobmi – ako materinská láska, manželská láska, súcit, milosrdenstvo, odpustenie… Predstavuje jednu z osobitných foriem dobročinnej lásky. Pomáha vybaviť si postavu Ježiša Krista ako Dobrého pastiera, a to nielen pre spôsob, akým sa prejavuje (dobrotou, hľadaním strateného, dialógom, odpustením), ale aj preto, ba predovšetkým preto, že podstatou jeho pôsobenia je zjaviť Pána Boha každému mužovi a každej žene. Evidentne sa odlišuje od iných prejavov dobročinnej lásky, ktoré sa prednostne zameriavajú na niektoré osobitné potreby ľudí ako zdravie, jedlo a práca. Typickým prvkom pastoračnej lásky je ohlasovanie evanjelia, výchova k viere, formácia kresťanskej komunity a evanjeliové prekvasenie prostredia.

Saleziánsku pastoračnú lásku charakterizuje jeden typický prvok, ktorý je dokumentovaný v našich dejinách od začiatku: „Večer 26. januára 1854 sme sa zišli v izbe dona Bosca a bol nám predložený návrh, aby sme s Božou pomocou a za pomoci svätého Františka Saleského skladali skúšku z praktického cvičenia lásky k blížnemu… Od toho večera dostali meno saleziáni tí, ktorí sa ponúkli alebo ponúknu na takéto cvičenie.“3 Pastoračná láska je stredobodom a syntézou našej spirituality. Začína sa duchovnou skúsenosťou dona Bosca, jeho starostlivosťou o spásu duší. Nástupcovia dona Bosca potvrdili toto presvedčenie; zaujímavé je, ako túto skutočnosť všetci pozorne, bez náznaku akéjkoľvek pochybnosti, jednotne zopakovali. Vyjadruje ju heslo „da mihi animas, cetera tolle”.

3. Saleziánska spiritualita pre všetky povolania

Ak je pravda, že kresťanská spiritualita má prvky spoločné a platné pre všetky povolania, potom je pravda aj to, že jej prežívanie sa odlišuje osobitným a špecifickým spôsobom podľa toho, v akej forme sa realizuje: kňazská služba, zasvätený život, veriaci laici, rodina, mladí, dôchodcovia… každý stav prežíva duchovnú skúsenosť vlastným spôsobom. To isté platí o saleziánskej spiritualite.

Charta charizmatickej identity saleziánskej rodiny obsahuje charakteristické duchovné prvky všetkých jej skupín; opísané sú najmä v tretej časti tohto dokumentu. Rôzne skupiny – pre svoj pôvod a rozvoj – legitímne disponujú vlastnými dejinami a duchovnými prvkami, ktoré treba poznať. Sú bohatstvom celej rodiny.

Časom vznikla aj saleziánska spiritualita mladých. Spomeňme si na životopisy troch chlapcov: Miška Magoneho, Dominika Savia a Františka Besucca, ktoré napísal don Bosco, alebo na stránky knižočky Giovane provveduto– Pripravený mladík adresované práve týmto mladým, družinám, skupinám… Bolo by zaujímavé vedieť, ako sa v jednotlivých obdobiach rozvíjala saleziánska spiritualita mladých, až po devädesiate roky, do obdobia, keď vzniklo Saleziánske mládežnícke hnutie (SMH), vplyvný orgán, ktorý ju zastrešuje. Zostáva nám tiež prebádať, ktoré prvky saleziánskej spirituality mladých máme ponúknuť neveriacej mládeži, ľahostajným a tým, čo sa hlásia k iným náboženstvám, ako aj to, akým spôsobom to urobiť.

Skupiny saleziánskej rodiny zahŕňajú mnohých laikov, ktorí uskutočňujú svoje poslanie. Uvedomujeme si, že ak medzi nami chýba vzájomné odovzdávanie spoločného ducha, nemôže dôjsť ani k plnému uskutočňovaniu poslania. Komunikovanie saleziánskej spirituality laikom spoluzodpovedným za výchovno-pastoračnú činnosť sa pre nás stáva dôležitým úsilím. Saleziáni, ako aj ostatné zložky saleziánskej rodiny, explicitne sformulovali saleziánsku spiritualitu laikov na 24. generálnej kapitule.4 Skupiny, ktoré združujú laikov v saleziánskej rodine, sú prameňom inšpirácie pre túto spiritualitu.

Keďže sme sa presvedčili, že pastorácia mladých nemôže existovať bez pastorácie rodín, kladieme si otázku, aká má byť saleziánska spiritualita rodín a ako ju ponúknuť. Existuje viacero skúseností s rodinami, ktoré sa inšpirujú donom Boscom. Hoci táto cesta sa ešte len začína, pomáha nám rozvinúť naše poslanie k ľudovým vrstvám, nielen k mladým.

4. Konkrétne línie pre saleziánsku rodinu

4.1. Zamerajme sa na hlbšie spoznanie duchovnej skúsenosti dona Bosca, jeho duchovného profilu a objavujme „dona Bosca mystika“. Nasledujme ho v prežívaní duchovnej skúsenosti s charizmatickou identitou. Ak nebudeme prežívať duchovnú skúsenosť, ktorú prežíval don Bosco, neuvedomíme si našu duchovnú saleziánsku identitu. Iba potom sa môžeme stať učeníkmi a apoštolmi Pána Ježiša a v donovi Boscovi nájdeme vzor a učiteľa duchovného života. Saleziánska spiritualita, reinterpretovaná a obohatená o duchovnú skúsenosť pokoncilovej Cirkvi, spolu s úvahami spirituálnej teológie nám ponúka cestu duchovného života, ktorý privádza k svätosti. Uznávame, že saleziánska spiritualita je pravdivá a kompletná spiritualita: čerpá z dejín kresťanskej spirituality, predovšetkým svätého Františka Saleského, pramení v osobitej a originálnej skúsenosti dona Bosca, obohatená je o cirkevnú skúsenosť a v dnešnej dobe, po hlbšom skúmaní, dozrela k syntéze.

4.2. Nech sa pastoračná láska stane stredobodom a syntézou saleziánskej spirituality. Donovi Boscovi vždy išlo o „Božiu slávu a spásu duší“. „Da mihi animas, cetera tolle“ sa stalo jeho modlitbou a životným programom. Dobročinná láska, ktorá sa musí živiť modlitbou a zakladať sa na nej, hľadí na Najsvätejšie Srdce Ježiša Krista, pripodobňuje sa Dobrému pastierovi, medituje Sväté písmo, živí sa Eucharistiou, dáva priestor osobnej modlitbe, prežíva mentalitu služby mladým. Prejavuje sa viditeľným spôsobom konkrétnymi skutkami blízkosti, láskavosti, práce a obetavosti. Preventívny systém nech sa stáva našou duchovnou skúsenosťou, nielen evanjelizačnou ponukou či pedagogickou metodikou; pramení v Božej láske, ktorá svojou prozreteľnosťou predchádza každé stvorenie, sprevádza svojou prítomnosťou a spasí darovaním života. Pripravuje nás pre prijatie Boha v mladých, povoláva nás slúžiť mu v nich, objaviť ich dôstojnosť, dôverovať ich schopnostiam a túžbe po dobre a vychovávať ich k plnosti života.

4.3. Šírme ponuku saleziánskej spirituality v rôznosti jej povolaní najmä mladým, laikom zapojeným do poslania dona Bosca a rodinám. Saleziánsku spiritualitu má prežívať každý podľa povolania, ktoré dostal od Boha. Uznávajme spoločné duchovné črty rozličných skupín saleziánskej rodiny, ktoré sú uvedené v Charte charizmatickej identity. Pomáhajme spoznávať svedkov saleziánskej svätosti, prosme o príhovor našich blahoslavených, ctihodných a Božích sluhov a vyprosujme milosť ich svätorečenia. Ponúkajme mladým, ktorých sprevádzame, saleziánsku spiritualitu mladých. Rozširujme saleziánsku spiritualitu medzi laikmi zapojenými do poslania v duchu dona Bosca. Zameraním sa na pastoráciu rodín môžeme uviesť rodinám spiritualitu, ktorá vyhovuje ich podmienkam. Napokon pozývajme k duchovnému rastu mladých, laikov a rodiny v našich výchovno-pastoračných komunitách alebo skupinách a združeniach, ktoré sú súčasťou iných náboženstiev alebo sú ľahostajné voči náboženskej ponuke. Aj pre nich existujú duchovné ponuky ako napríklad čas na zvnútornenie, ticho, dialóg a počúvanie vlastného svedomia, otvorenosť pre nadprirodzeno.

4.4. Prečítajme si niektoré spisy dona Bosca, ktoré predstavujú pramene saleziánskej spirituality. Ponúkam vám zbierku duchovných spisov dona Bosca, v ktorých je vykreslený ako pravý učiteľ duchovného života.5 Takýmto spôsobom budeme mať možnosť načerpať zo spisov, ktoré nám bezprostredne hovoria o duchovnosti každodenného saleziánskeho života a o skúsenosti, akú každý z nás môže prežívať.

Don Pascual Chávez V., SDB

Rettor Maggiore

1 NIGG, W.: Don Bosco. Un santo per il nostro tempo. Torino. LDC 1980, 75. 103.

2 Porov. SALESKÝ, F.: Trattato dell'amore di Dio. Vol. II, libro X, c. 1.

3 MB V, 9.

4 24. GK, Salesiani e laici: comunione e condivisione nello spirito e nella missione di Don Bosco, Roma 1996, nn. 89 – 100.

5 GIRAUDO, A. (a cura).

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk