Raz do roka choď na miesto, kde si nikdy predtým nebol.
Linky
| Heslo 2010 - predstavenie |
|
Tapety na plochu počítača - na konci stránky
„Niet nič krajšie, ako poznať Krista a odovzdávať druhým priateľstvo s ním.“
(porov. Benedikt XVI., Sacramentum Caritatis, č. 84)
Pri príležitosti stého výročia smrti dona Michala Ruu, vynikajúceho vzoru vernosti donovi Boscovi a jeho charizme, chcem pozvať celú saleziánsku rodinu, aby žila a pôsobila ako skutočné hnutie Ježišových učeníkov a apoštolov a aby všetko svoje úsilie vložila do evanjelizácie mladých.
Evanjelizačné úsilie je ovocie a dôsledok identity Ježišovho učeníka, ktorý ho nasleduje a stáva sa horlivým misionárom. Takto chceme aktívne prijať výzvu pomáhať mladým, «aby sa naučili pozerať na každého človeka nielen svojimi očami a neriadili sa len svojimi citmi, ale aby hľadeli aj z perspektívy Ježiša Krista» (porov. Benedikt XVI., Deus caritas est, č. 18). Heslo 2010 vychádza z podnetov Roku sv. Pavla, ktorý sa práve skončil, a zo synody o Božom slove, kde som predniesol príspevok na tému Lukášovej state o emauzských učeníkoch. V nej môžeme nájsť model náplne i metód evanjelizácie mladých.
„Pane, chceme vidieť Ježiša“ – prinášajme evanjelium mladým
podľa príkladu dona Ruu ako opravdiví učeníci a zanietení apoštoli Mnohé skupiny saleziánskej rodiny sú už úplne zjednotené s touto výzvou. Ako príklad uvediem dve state z ostatných generálnych kapitúl Saleziánov dona Bosca a Inštitútu dcér Márie Pomocnice. Saleziáni si na 26. GK uvedomili naliehavosť evanjelizácie a nevyhnutnosť dať do centra pozornosti osobu Ježiša Krista: «Evanjelizáciu vnímame ako prvoradú naliehavosť nášho poslania, sme si vedomí, že mladí majú právo počuť ohlasovanie Ježišovej osoby ako prameňa života a prísľubu šťastia v čase i vo večnosti » (26. GK SDB, č. 24). Našou «základnou úlohou je teda predložiť všetkým projekt ľudského života podľa Ježišovho príkladu (…) Stredobodom musí byť ohlasovanie Ježiša Krista a jeho evanjelia spolu s výzvou na pokánie, na prijatie viery a na začlenenie sa do Cirkvi; z toho sa potom rodí cesta viery a katechézy, liturgický život, svedectvo činorodej lásky» (Benedikt XVI., List donovi Pascualovi Chávezovi Villanueva, hlavnému predstavenému saleziánov, pri príležitosti 26. GK, 1. marec 2008, č. 4). Dcéry Márie Pomocnice na svojej 22. GK zase podčiarkli, že to, čo nás podnecuje, je Božia láska: «Večeradlo, miesto, kde sa apoštoli zdržiavali pospolu, nie je miestom trvalého bývania, ale východiskovým bodom uskutočňovania poslania. Duch ich premieňa z ustráchaných ľudí na horlivých misionárov plných odvahy a oni prinášajú na cesty sveta radostnú zvesť o zmŕtvychvstalom Ježišovi. Láska pohýna k exodu (= východ, vyjsť), k tomu, aby sme vyšli zo seba a kráčali k novým obzorom, a tak sa stali darom: „láska rastie prostredníctvom lásky“ (Benedikt XVI., Deus caritas est, č. 18). Mária, ktorá nás vo večeradle učí, ako otvárať dvere, bola prvá, ktorá mala živú skúsenosť s exodom a vybrala sa na cestu. Prvá evanjelizovaná sa stala prvou evanjelizátorkou. Nesúc Ježiša iným ponúka svoju službu, prináša radosť, dáva zažiť lásku» (22. GK FMA, No najväčšia je láska, č. 33). Podnety na uskutočnenie hesla Niekoľko užitočných podnetov na to, aby sa skupiny saleziánskej rodiny usilovali spoločne priniesť evanjelium mladým. To, čo sa tu predkladá, môže poslúžiť jednotlivým skupinám, ale tiež ako materiál na miestne a provinciálne stretnutia zástupcov saleziánskej rodiny. 1. Na miestnych a provinciálnych stretnutiach zástupcov saleziánskej rodiny prehĺbiť reflexiu o spôsobe pastorácie a vyjadriť jasné a konkrétne úsilie postaviť do jej stredu Ježiša Krista, osobné a komunitné svedectvo, vzájomný vzťah medzi výchovou a evanjelizáciou, sústredenú pozornosť na rôznorodosť kontextov, zainteresovanie rodín. 2. Na provinciálnych a miestnych stretnutiach zástupcov saleziánskej rodiny určiť spôsoby, ako spoločne postupovať pri evanjelizácii mladých, vychádzajúc pritom z Charty poslania saleziánskej rodiny. 3. Zvlášť treba rozšíriť spoluprácu saleziánskej rodiny na provinciálnej a miestnej úrovni, aby sa mládežnícke poslanie, ohlasovanie evanjelia i katechéza uskutočňovali aktuálnou formou, primeranou súčasným pomerom, zapájajúc do nej aj mladých ako evanjelizátorov svojich vrstovníkov. 4. Oceniť a použiť podnety z apoštolských exhortácií a záverov biskupských synôd jednotlivých kontinentov, aby sa tak určili priority a vhodné špecifické formy evanjelizácie mladých v danom kontexte. V prípade Latinskej Ameriky sa treba pridŕžať programového dokumentu zhromaždenia biskupov v Aperacide; v Regióne Afrika-Madagaskar treba sledovať podnety, ktoré vzídu z najbližšej biskupskej synody. Don Pascual Chávez Villanueva, hlavný predstavený V Ríme 2. jún 2009 |





Tapety na plochu počítača:







