Nech si svet kričí koľko chce, nech kritizuje a šomre na dobro. Vy si to bez znepokojenia vypočujte a v dobrom verne a statočne vytrvajte.
Linky
| Don Jozef Izakovič sníval sen o povolaniach |
| Správy - Slovensko | ||||
|
Jeho život zanechal hlbokú stopu svojou obetavosťou, ochotou poslúžiť, svojou skromnosťou až nenápadnosťou, životom kňaza, ktorý rád spovedal a rozdával požehnanie. Môžeme vidieť celoživotnú niť jeho služby duchovným povolaniam. Aj svoje pamäte, ktoré napísal na výzvu provinciála, začína udalosťou z osláv jubilea kňazstva troch spolubratov. Píše: „Celý zvyšok kázne som sa nemohol zbaviť tejto trápnej myšlienky, s ktorou som sa potom zaoberal aj nasledujúce dni, ...: „Za to, že predo mnou dlho nebolo z môjho rodiska kňaza, ja nemôžem. Ale na tom, že po mne už štyridsať rokov nebolo z tejto obce nijaké duchovné povolanie, už dajaký podiel mám." Príbeh jeho povolania sa začal 24. mája 1936 kedy sa spolu so starou mamou zúčastnil na svätodušnej púti v Šaštíne. Tam sa mu zapáčil život študentov - ašpirantov na saleziánsky život. Hneď urobil prijímacie skúšky. Jožko bol najstarší a otec ho ako maloroľník potreboval doma, ale po mesačnom plači ho pustil. Od školského roku 1936-37 nastúpil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne, kde prežil 5 rokov. Počas štúdií teológie vo Svätom Kríži nad Hronom ho zastihla tzv. barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950 a spolu s mnohými spolubratmi ho previezli do sústreďovacieho tábora v Podolínci. Vtedy sa začal jeho trojročný „maratónsky beh" za kňazskou vysviackou. Popri tvrdej práci a marxistickom preškoľovaní s cieľom zlomiť rehoľné povolanie všetok svoj voľný čas potajme venoval dokončeniu teologických štúdií. Po dvoch rokoch sa mu to podarilo. Chýbal ale posledný krôčik, vysviacka. Podarilo sa mu zistiť meno biskupa, ktorý by ho mohol vysvätiť. Začiatkom leta 1953 sa dozvedel, že pán biskup Korec je v Bratislave a že sa s ním dá stretnúť. Keď sa mu to v polovici augusta 1953 podarilo a získal aj potrebný súhlas hodnovernej osoby, otec biskup Korec rozhodol, že môže byť spolu s Jozefom Kubičkom vysvätený ešte v ten istý deň večer v jeho byte. Bolo to 17. augusta 1953 a Jožko na tento deň spomína: „...za súmraku sme sa pobrali z Pavlovovej ulice, kde býval Jožko, na neďalekú Trenčiansku ulicu, kde u pani Haťapkovej býval tajný biskup, robotník v Tatracheme, Ján Korec, náš svätiteľ. Mal dvadsaťdeväť rokov a tajným biskupom bol už dva roky. Boli sme medzi prvými, ktorých mal vysvätiť. V jeho suterénnom byte sme našli aj druhého jezuitu, bývalého saleziánskeho oratoriána z Miletičovej, dvadsaťtriročného Karola Ďurčeka. Obidvaja nás srdečne prijali a upozornili nás, aby sme rozprávali ticho. Rozhovor mala tlmiť aj tichá hudba z rádia. Otec biskup sa najprv s každým porozprával a potom nám udelil všetky nižšie i vyššie svätenia. Všetky úkony i sama kňazská vysviacka sa obmedzila iba na podstatné úkony. Pán biskup a Karol Durček boli v jednoduchom civilnom obleku, ja vo vojenskej uniforme s čiernymi výložkami. Otec biskup žiadal od nás oboch svätencov, aby sme o tom, že sme kňazmi, a aj o tom, kto, kde a kedy nás vysvätil, mlčali. Ja som sa už ako novokňaz vrátil do Prahy a pracoval som ako stavebný robotník v ufúľaných vojenských háboch, no šťastný, že som kňazom. Prvú svätú omšu som však slávil až o tri mesiace, pretože bolo treba mlčať a hľadať na primície skryté a bezpečné miesto. " Don Jozef Izakovič bol tajný magister novicov od roku 1954 do roku 1978, teda plných dvadsaťštyri rokov. Svoje skúsenosti odovzdával aj pri záverečnej formácii spolubratov pred doživotnými sľubmi a sväteniami. Vychoval desiatky a desiatky tajných saleziánov, ktorí po roku 1989 spolu s ich predchodcami obnovili saleziánske dielo na Slovensku. Pri príležitosti 40. výročia svojej kňazskej vysviacky zostavil jednoduchý obrázok Božského Srdca, kde prosí o modlitbu za duchovné povolania. Tento obrázok on sám priložil ako súčasť svojho testamentu: Ježišu, tvojmu Srdcu s dôverou zverujeme záležitosť duchovných povolaní z našich rodísk a z našich rodín. Daj, aby sa v nich žilo podľa Ducha a tvojho zákona. Zhliadni na nás a urob, k čomu ťa tvoje Srdce pobáda. Nech ono samo rozhodne. Ježišu, spoliehame sa na teba. Zverujeme sa ti a úplne sa ti odovzdávame. Sme si istí, že sa v tebe nesklameme. ![]() ![]() ![]() Životopis zostavil jeho posledný direktor don Jozef Kabina.
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia. Prihláste sa, alebo sa registrujte. |
||||


















