Veľmi často sa uspokojujeme túžbou byť anjelmi v nebi a pritom zabúdame byť čestnými ľuďmi na zemi.
Linky
| Don Bosco pre Cirkev |
|
Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI. Saleziánom dona Bosca
pri príležitosti 26. Generálnej kapituly Dôstojnému pánovi donovi Pascualovi Chávezovi Villanuevovi SDB hlavnému predstavenému Saleziánov dona Bosca 1. Osobitne ma teší, že môžem pozdraviť Vás a účastníkov 26. Generálnej kapituly, ktorá je chvíľou milosti pre vašu kongregáciu, prítomnú takmer na všetkých kontinentoch. Počas nej sa majú konfrontovať bohatstvo a rôznorodosť skúseností, kultúr a očakávaní saleziánov, ktorí sa angažujú v rôznych apoštolských podujatiach a túžia, aby ich služba Cirkvi bola čoraz účinnejšia. Charizma dona Bosca je darom Ducha pre celý Boží ľud, avšak iba pri učenlivom počúvaní a disponovanosťou voči Božiemu pôsobeniu možno ju interpretovať a urobiť ju aj v tejto dobe aktuálnou a plodnou. Duch Svätý, ktorý na Turíce v hojnej miere zostúpil na rodiacu sa Cirkev, aj dnes ako vietor veje tam, kde chce, ako oheň roztápa ľad sebectva, ako voda polieva to, čo je suché. Keď na účastníkov kapituly vyleje hojnosť svojich darov, zasiahne vlastne srdcia spolubratov, zapáli v nich svoju lásku, zapáli ich túžbou po svätosti, bude ich pobádať ku konverzii a posilní ich apoštolskú odvahu. 2. Synovia dona Bosca patria k veľkému zástupu tých učeníkov, ktorých si Kristus prostredníctvom svojho Ducha zasvätil osobitným gestom lásky. On si ich pre seba vybral; preto v ich svedectve vždy musí vyžarovať Boží primát a jeho iniciatíva. Keď sa človek zriekne všetkého, aby mohol nasledovať Pána, keď mu odovzdá všetko najvzácnejšie, čo má a počíta s každou obetou, vtedy by ho nemalo prekvapiť, že sa stáva – ako v prípade Božského Učiteľa – „znakom protirečenia“, pretože spôsob myslenia a života zasvätenej osoby je často v kontraste s logikou sveta. V skutočnosti je to dôvod útechy, pretože dosvedčuje, že jej štýl života je alternatívou kultúry doby a určitým spôsobom tak môže v nej vykonávať prorockú službu. Vzhľadom na tento cieľ nevyhnutne musí bdieť nad možnými vplyvmi sekularizmu, aby sa ubránila a mohla odhodlane pokračovať v začatej ceste, vedela prekonať „liberálny model“ zasväteného života a zamerať svoj život na primát lásky k Bohu a blížnemu. 3. Zvolená téma tejto kapituly je vlastne program duchovného a apoštolského života dona Bosca: Da mihi animas, cetera tolle. V ňom je sústredená celá osobnosť veľkého svätca: hlboká spiritualita, tvorivá podnikavosť, apoštolský dynamizmus, neúnavná pracovitosť, pastoračná odvaha a najmä jeho bezpodmienečné zasvätenia sa Bohu a mladým. On bol svätcom jediného zanietenia: „Božej slávy a spáse duší“. Je životne dôležité, aby každý salezián neustále čerpal inšpiráciu z dona Bosca: aby ho poznal, študoval, miloval, vzýval, stotožnil sa s jeho apoštolskou zanietenosťou, ktorá vyviera z Kristovho srdca. Toto zanietenie vyjadruje schopnosť darovať sa, „zahorieť“ dušami, trpieť z lásky, pokojne a radostne prijať každodenné požiadavky a zrieknutia apoštolského života. Heslo Da mihi animas, cetera tolle súhrnne vyjadruje mystiku a asketiku saleziána. Nemôže existovať vrúcna mystika bez silnej askézy, ktorá jej má byť oporou; a naopak, nikto nie je ochotný zaplatiť vysokú a náročnú cenu, ak nenašiel očarujúci a neoceniteľný poklad. V našej dobe, ktorá je poznačená roztrieštenosťou a krehkosťou, treba prekonať rozptýlenie aktivizmom a pestovať jednotu duchovného života tým, že osoba nadobudne hlbokú mystiku a pevnú asketiku. Takýto prístup posilní apoštolskú angažovanosť a je garanciou pastoračnej účinnosti. V tomto má spočívať cesta svätosti každého saleziána, na toto sa má sústrediť formácia nových povolaní k saleziánskemu zasvätenému životu. Lectio divina a Eucharistia, ktoré sú každodennou záležitosťou, sú svetlom a silou duchovného života zasväteného saleziána. Jeho deň má byť presiaknutý počúvaním a rozjímaním nad Božím slovom a mladým a laikom má pomáhať, aby mu vo svojom každodennom živote venovali pozornosť a usilovali sa pretlmočiť do svedectva to, čo im Slovo naznačuje. „Eucharistia nás vťahuje do aktu Ježišovej obety. Vtelený Logos neprijímame len statickým spôsobom, ale sme včlenení do dynamiky jeho dávania sa“ (encyklika Deus caritas est). Žiť jednoduchým, chudobným, striedmym, skromným a nenáročným životom pomôže saleziánom posilniť ich odpoveď na svoje povolanie zoči-voči rizikám a ohrozeniam priemernosti a malomeštiactva, čo im pomôže byť bližšie k tým, ktorí sú v núdzi a na okraji spoločnosti. 4. Podľa príkladu svojho milovaného zakladateľa, saleziáni musia zahorieť apoštolským zanietením. Všeobecná Cirkev a miestne cirkvi, v ktorých saleziáni pôsobia, od nich očakávajú pastoračné nadšenie a odvážnu evanjelizujúcu horlivosť. Posynodálne apoštolské exhortácie o evanjelizácii rôznych kontinentov môžu sa pre nich stať podnetom a usmernením, aby sa v rôznych kontextoch mohla uskutočniť inkulturovaná evanjelizácia. Nedávna Vieroučná nóta o niektorých aspektoch evanjelizácie im môže pomôcť prehĺbiť ako komunikovať všetkým, najmä najchudobnejším mladým, bohatstvo darov evanjelia. Evanjelizácia nech je prvoradou a prioritnou úlohou ich poslania. S ňou súvisia rôznorodé záväzky, naliehavé výzvy, široké polia činnosti, avšak jej základnou úlohou je všetkým prekladať taký štýl ľudskej existencie, akým žil Pán Ježiš. V rôznorodých náboženských situáciách a v tých sekularizovaných treba objaviť neprešliapané cesty, aby mladým umožnili spoznávať Ježišovu osobnosť a vnímať jeho trvalé čaro. V ich pastoračnej činnosti ústredné miesto teda má mať ohlasovanie Ježiša Krista a jeho Evanjelia spolu s výzvou ku konverzii, s výzvou prijať vieru a začleniť sa do Cirkvi. Potom nasledujú postupné kroky k viere a katechéze, liturgický život a svedectvo činorodej lásky. Ich charizma ich stavia do privilegovanej situácii: môžu totiž pri evanjelizácii mladých valorizovať prínos výchovy. Pretože bez výchovy neexistuje trvalá a hlboká evanjelizácia, neexistuje rast a vyzrievanie, nie je možná zmena zmýšľania a kultúry. Mladí túžia po plnom živote, po opravdivej láske, po konštruktívnej slobode; bohužiaľ ich očakávania často nenachádzajú ozvenu a zostávajú nenaplnené. Mladým nevyhnutne treba pomáhať, aby vedeli valorizovať svoje vnútorné zdroje ako dynamizmus a kladnú túžbu; umožniť im mať kontakt s ponukami bohatými na ľudské a evanjeliové hodnoty; povzbudzovať ich k ochote aktívne sa zaradiť do spoločnosti prostredníctvom práce, mať na nej účasť a angažovať sa pre spoločné blaho. To znamená, že tí, čo ich vedú, by mali rozšíriť oblasti svojho výchovného dosahu a všímať si nové prejavy chudoby mladých ľudí, ich vyššie vzdelanie a emigráciu; súčasne by si mali všímať aj rodinu a zapojiť ju do tohto procesu. Nad týmto dôležitým prvkom som sa pozastavil v Liste o naliehavosti výchovy, ktorý som nedávno adresoval veriacim Ríma a ktorý teraz ideálne odovzdávam všetkým saleziánom. 5. Kongregácia sa už od svojho začiatku angažovala v evanjelizácii rôznych častí sveta: od Patagónie a Latinskej Ameriky po Áziu a Oceániu, Afriku a Madagaskar. Vo chvíli, keď v Európe ubúda počet duchovných povolaní a výzvy evanjelizácie sú čoraz väčšie, saleziánska kongregácia musí posilniť kresťanskú ponuku, prítomnosť Cirkvi a charizmu dona Bosca na tomto kontinente. Ako bola Európa štedrá, keď poslal mnohých misionárov do celého sveta, teraz nech je voči nej veľkodušná celá kongregácia, osobitne regióny bohaté na povolania. Aby Duch Svätý mohol predĺžil v čase poslanie dona Bosca medzi mladými, viedol ho aj pri zakladaní rozličných apoštolských združení, ktoré sú preniknuté tým istým duchom a zjednotené tým istým zámerom. Totiž úlohy evanjelizácie a výchovy musia počítať s množstvom prínosov, ktoré by vedeli súčinne pracovať. Preto saleziáni do tohto diela zapojili mnohých laikov, rodiny a samotných mladých, a spomedzi nich vzbudili apoštolské povolania, ktoré dokážu charizmu dona Bosca udržať živou a plodnou. Týmto mladým treba predkladať čaro zasväteného života, radikálne nasledovanie Krista poslušného, chudobného a čistého, Boží primát a primát Ducha, bratský život v komunite, úplné angažovanie sa v poslaní. Mladí sú citliví na ponuky náročných záväzkov, ale potrebujú svedkov a vodcov, ktorí by ich vedeli sprevádzať pri objavovaní a prijímaní tohto daru. Viem, že v tomto smere kongregácia venuje osobitnú pozornosť povolaniu saleziána koadjútora, bez ktorého by stratila vzhľad, ktorý jej chcel dať don Bosco. Samozrejme, ide o povolanie, ktoré nie je ľahké rozpoznať a prijať; oveľa ľahšie vzniká tam, kde sa medzi mladými hovorí o apoštolských laických povolaniach a ponúka sa im radostné a nadšené svedectvo rehoľného zasvätenia. Príklad a príhovor blahoslaveného Artemida Zattiho a iných ctihodných bratov koadjútorov, ktorí obetovali svoj život pre Božie kráľovstvo, pomôžu saleziánskej rodine aj dnes dosiahnuť dar týchto povolaní. 6. Pri tejto príležitosti sa chcem osobitne poďakovať saleziánskej kongregácii za bádateľskú činnosť a formáciu, ktorú vykonáva Saleziánska Pápežská Univerzita, kde sa formovali a boli profesormi aj niektorí z mojich súčasných a vážených spolupracovníkov. Jej totožnosť vyplýva z charizmy dona Bosca a celej Cirkvi ponúka originálny a osobitný prínos. Ako jediná spomedzi pápežských univerzít má fakultu výchovných vied a katedru mládežníckej pastorácie a katechetiky, spolupracujúc s iným fakultami. Vzhľadom na štúdium, ktoré má brať do úvahy rôznorodosť kontextov, bolo by dobré, aby sa v nej posilnila prítomnosť profesorov pochádzajúcich z celej kongregácie. Keď ide o výchovnú naliehavosť, ktorú možno vidieť vo svete, Cirkev potrebuje prínos odborníkov, ktorí by prehĺbili metodológiu výchovných a formujúcich procesov, evanjelizáciu mladých, ich morálnu výchovu, súčasne vypracovali odpovede na výzvy postmoderny, interkultúrnosti a spoločenskej komunikácie a zároveň podali pomocnú ruku rodinám. Preventívny systém dona Bosca a saleziánska tradícia istotne budú viesť kongregácie k tomu, aby predkladala súčasnú kresťanskú pedagogiku, inšpirovanú špecifickou vlastnou charizmou. Výchova je jedným z kľúčových prvkov súčasnej antropologickej otázky, ktorej riešeniu Saleziánska Pápežská Univerzita, som o tom presvedčený, ponúkne svoj vzácny prínos. 8. Vážený hlavný predstavený, úloha, ktorú má saleziánska kongregácia pred sebou, je síce náročná, ale o to viac príťažlivá: každý člen vašej veľkej rehoľnej rodiny je totiž povolaný sprítomniť dona Bosca medzi mladými dnešnej doby. V roku 2015 budete sláviť dve sté výročie narodenia dona Bosca a na základe rozhodnutí tejto Generálnej kapituly začínate sa pripravovať na oslavy tejto dôležitej jubilejnej oslavy. Nech vás aj táto udalosť pobáda „byť dôveryhodnými znameniami Božej lásky“ voči mladým a tak pracovať, aby mladí boli skutočne nádejou Cirkvi a spoločnosti. Panna Mária, ktorú vás don Bosco naučil vzývať ako Matku Cirkvi a Pomocnicu kresťanov, nech je vašou oporou vo vašich plánoch. „Všetko je jej dielo“ – opakoval don Bosco na konci svojho života, majúc na mysli Pannu Máriu. Teda ona nech je aj naďalej vašou vodkyňou a učiteľkou. Ona vám pomôže komunikovať „charizmu dona Bosca“. Ona bude pre vašu kongregáciu, pre celú saleziánsku rodinu, pre vychovávateľov a najmä pre mladých Matkou a Hviezdou nádeje. Kým dávam do vašej pozornosti tieto svoje úvahy, vyjadrujem vám svoju vďačnosť za službu, ktorú v Cirkvi vykonávate a kým vás uisťujem o svojej trvalej modlitbe za vás, zo srdca Vám, hlavný predstavený, účastníkom kapitulného zhromaždenia a celej saleziánskej rodine udeľujem svoje osobitné apoštolské požehnanie. Vo Vatikáne 1. marca 2008 Benedikt XVI. |















