|
Divadlo môže objavovať silu Božieho slova. Cez divadlo k nám môže Boh prehovoriť takým spôsobom, že sa nám posolstvo zapíše hlboko do srdca. Šírenie dobrej zvesti je podobenstvo, obraz, večnosť. Divadlo formuje vnútro človeka – a ak ukazuje dobro, ukladá mu ho do podvedomia. Dobré divadlo je divadlo srdca a nádeje. Vitajte v divadle!!! 
Pokojne sa usaďte na svojich stoličkách, opona sa otvára… Na javisku i v hľadisku je množstvo chlapcov, dievčat, mladých, ktorí sa hrajú a zabávajú, počuť spev, najrozličnejšie hudobné nástroje. A zrazu prichádza, kto iný ako don Bosco – svätý komediant, Boží kaukliar, akrobat, kúzelník, spisovateľ, divadelník, no najmä Boží muž viery a dôvery, otec opustených… Don Bosco: Aj keď to znie neuveriteľne, v jedenástich rokoch som už robil kaukliarske kúsky, salto mortale, chodil som na rukách, skákal som, tancoval na lane… Každé sviatočné popoludnie sa konalo predstavenie. V Becchi je lúka s niekoľkými stromami. Stála tam aj silná zimná hruška. O túto hrušku som priviazal lano, natiahol som ho a… Už tušíme, možno aj vieme, čo sa dialo ďalej. Na prvé vystúpenie malého Janka Bosca sa môžeme aj pozrieť… (Spomienky Jána Bosca, s. 19 a nasl.). Saleziánske divadlo sa zrodilo už tam – v Jankovom detstve. A je prítomné aj neskôr v živote dona Bosca. Chlapci na Valdoccu totiž veľmi radi hrali divadlo. Na naše virtuálne javisko prichádza Francesco Motto, saleziánsky kňaz, historik na Saleziánskej pápežskej univerzite. Francesco: Divadlo alebo, lepšie povedané, divadielko patrí už od čias dona Bosca k jednému z privilegovaných nástrojov preventívneho systému. Sám don Bosco si uvedomoval výchovnú silu tohto prostriedku, a tak pre svojich chlapcov písal divadelné hry. Don Bosco: Pokúšal som sa tvoriť. Spomínam si najmä na hru Dom šťastia, no predovšetkým som vyzýval svojich mladých vychovávateľov, aby sa snažili dostať medzi ľudí to najlepšie. Časom vznikla Periodická edícia dramatického čítania pre výchovné strediská. Táto edícia mala široký rozsah a na konci 19. storočia zahŕňala vyše sto titulov – drámy, komédie, frašky, tragédie aj jednoduché scénky. Aj v súčasnosti saleziáni tvoria a za oponou tejto stránky sa postupne budú objavovať scenáre divadelných hier, ktoré vznikli na Slovensku i v zahraničí za uplynulých pätnásť rokov. V spolupráci s divadelnými odborníkmi tiež chystáme vydanie zborníka duchovných hier, ktorý sa môže stať praktickou pomôckou pre vychovávateľov, animátorov, vedúcich dramatických krúžkov. Francesco Motto: Don Bosco považoval divadlo za jeden z charakteristických prejavov radostného života. Uvedomoval si jeho schopnosť zabaviť, vytvoriť radostnú atmosféru i výchovnú a kultúrnu funkciu. Don Bosco: Ak sa divadielko zameriava predovšetkým na to, aby mladých vhodne zabavilo, vychovávalo a poučilo, môže byť veľmi prospešné. Lukáš (súčasný SDB): V prípade oratkovských divadiel nejde ani tak o nejaké profesionálne podanie divadla. Hlavný, hlbší zmysel je – byť s chlapcami, niečo spolu tvoriť, pomôcť im rozvíjať svoje dary a talenty, učiť sa žiť pre druhých… Nácviky sú niekedy pre nás možno dôležitejšie ako vystúpenie. To je už potom taká čerešnička na tom všetkom… Andrej: Hráme to, čo je pre nás prirodzené, čo dennodenne prežívame… Aj cez divadlo sa nám podarilo trochu viac pochopiť dona Bosca, jeho chlapcov aj dobu, v ktorej žil. (Don Bosco sa spokojne usmieva a pri ďalších slovách sa jeho tvár úplne rozžiari.) … aj dnes sú chlapci, dievčatá, mladí, ktorí potrebujú pomoc, o ktorých sa nikto nestará, ktorých si nikto nevšíma. Don Bosco im chce ponúknuť cestu, ktorou sa cez radostnú hru, šport, divadlo môžu dostať bližšie k Bohu. Javisko sa čoraz viac zapĺňa. Francesco: Dovolím si ešte niekoľko poznámok. Divadlo dona Bosca je jednoduché, expresívne, je to škola života pre hercov a mravné ponaučenie pre divákov, chráni myšlienky a snaží sa o priamu účasť aj mladého publika. Jednoduchosť divadiel nás však nesmie zmiasť – vôbec to neznamená, že jeho texty boli povrchné. Božena Čahojová, známa slovenská teatrologička, profesorka na VŠMU: Akoby saleziánske divadlo aj dnes pripomínalo či znovu objavovalo poznanie, že v jednoduchosti je krása. Bolo by veľkým omylom nazdávať sa, že jednoduché je ľahko dosiahnuteľné. Dnes je jednoduchosť často prekrytá hlušinou zložitosti, ktorou si človek prekryl pravé hodnoty vo chvíli, keď sa v duchu modernosti odklonil od Boha a jeho diela. Zložitosti mu nepriniesli šťastie, naopak, aj on sám sa v nich stratil. Je cenné, že postavy saleziánskych hier hľadajú a nachádzajú Pána Boha, stávajú sa súčasťou jeho veľkého projektu lásky, nádeje, dobra cez vnútorné, dramatické zápasy a musia vynaložiť veľké úsilie, aby mali účasť na tomto veľkolepom diele. Francesco: Rozprávačské, komické, dramatické, historické, pantomimické divadlo, klasické predstavenia formou mimoškolských aktivít, hudobno-literárnych akadémií, a to všetko bez ohľadu na štýl, malo prispievať k radostnému vzdelávaniu sa, k vytváraniu priestoru pre tvorivosť chlapcov. Bolo to ľudové divadlo v ľudovom jazyku. Predstavenia sa odohrávali v sále, ktorá sa používala na tisíc ďalších aktivít. Boli chudobné na technické prostriedky, ale bohaté na život, plné ľudského náboja, emotívnej spoluúčasti. Vitajte v divadle, vitajte v saleziánskom divadle! Vstúpte aj vy na pódium, na ktorom môžete zažiť veľa dobrodružstiev, radosti a objavov. A nechajme pri vstupe cez našu bránu (ktorou je táto stránka) zaznieť slová dona Bosca z jedného listu jeho nástupcu dona Cháveza: „Snívam o tom, že každý saleziánsky dom bude ako moje prvé oratórium. Myslím si, že vy uskutočníte môj sen. Mojím snom je vidieť mladých, ako stretajú Krista a ako v ňom nachádzajú zmysel a radosť života, odpoveď na svoje očakávania a ideály, svoju úlohu v Cirkvi a vo svete. Mojím snom je vidieť vás ako misionárov svojich priateľov, ktorí ukazujú Kristovu tvár v každodenných udalostiach.“ |