Denník provinciála

20. deň s donom Boscom - Môj list donovi Boscovi.

Drahý otec.

Tak ako som sa ti prihováral pri tvojom príchode na Slovensko v Michalovciach, tak chcem ukončiť naše putovanie dnes a chcem všetkým povedať niečo z toho, čo som s tebou zažil.

Tá veta – stačí, aby aspoň jeden tomu veril a don Bosco sa o ostatné postará je pravdivá, môžem to dosvedčiť. Snažil som sa tomu veriť a som si istý, že som nebol sám. A ty si sa postaral. Si slávny. Prišlo si ťa uctiť do 100 000 ľudí. Médiá ťa spomenuli 150 krát za tieto 3 týždne. A to sme vôbec neplánovali. Niekto poznamenal, či by si to ty takto chcel keby si žil. Ako ťa poznám tak odpovedám – ak by to malo pomôcť čo len jednej duši, určite by si to chcel. Som presvedčený, že to pomohlo viacerým. A tebe sláva už nemôže uškodiť. Si slávny lebo si svätý. To je úplne iná sláva ako tá, na ktorú sme zvyknutí. Pochopil som, že svätosť priťahuje, harmonizuje, upokojuje, spája...

O všetko si sa postaral, všetko klapalo ako hodinky. Organizácia, časy príchodov, odchodov, počasie, zastávky... Po prvých dňoch mi bolo úplne jasné, že to zvládaš lepšie ako my a prestal som sa starať. Všetky stretnutia, pobožnosti, sväté omše prebehli v pokojnej a uzobranej atmosfére aj keď kostoly praskali od náporu pútnikov. Ľudia boli disciplinovaní, úctiví a nejakí iní. Videl som ako sa dvíha vlna nadšenia a niečoho príjemného, pekného okolo teba  a okolo celého putovania a pochopil som veľmi rýchle, že toto nebude interná záležitosť saleziánskej rodiny, ale toto bude celospoločenská vec. Prekonal si všetky moje očakávania. Prepáč, podcenil som ťa. Toto nebola ľudská práca, to bolo Božie dielo.

Videl si naše Slovensko, stretol si takmer všetkých spolubratov saleziánov, naše sestry saleziánky a saleziánsku rodinu. Odovzdával som im tvoj odkaz, to tvoje ďakujem.

Čo si ma naučil? Bol som 20 dní intenzívne  s tebou, 20 dní sa točili okolo teba, okolo tvojej svätosti. 20 dní som sa dotýkal tejto svätosti, pozeral na teba, vnímal ťa. Naučil som sa, že ty to všetko oveľa lepšie zvládaš ako ja. Naučil som sa vidieť to pekné, požehnané a tešiť sa tomu. Ako si to povedal Dominikovi Sáviovi? Buď stále veselý! Učil som sa tešiť sa z toľkého požehnania a milostí a nakaziť touto radosťou aj iných. Bolo to oveľa silnejšie ako fyzická únava. Potreboval som to povedať svetu, a tak som písal. Učil som sa registrovať aj to negatívne a ťažké, ale nenechať sa tým ovplyvniť, znechutiť. Ach, don Bosco, vieš aké je to ťažké pre nás Slovákov? Nevieme sa tešiť.  Vieme vyplakávať a sťažovať sa. Videl si aj niektorých smutných a unavených saleziánov a členov saleziánskej  rodiny. Často som prosil za nich a chcel som, aby si ich stretol. Naučil som sa pozerať do tvárí ľudí. Videl som tisíce tvárí. Tie tváre hovorili a hovoria. Snažil som sa pozerať tvojimi očami. A naučil som sa nebáť, nehanbiť sa za teba. Tam na tej colnici keď sa na naše pohľady prvýkrát stretli a keď tam zavládol taký vnímateľný pokoj, tam to zo mňa všetko padlo. Odvtedy som prijímal  všetky pozvania do médií, odpovedal som na všetky zvedavé otázky, bol som pre všetkých lebo to som už nebol ja, moje ego. To už bola len jedna túžba – chváliť Boha za teba a ohlasovať to všetkým.
A ešte jedno som sa naučil. Mať nádej. To vtedy, keď som videl mladých tak ako tuná. Bolo ich na tisíce. Im som hovoril všade to tvoje – túžim vás vidieť šťastných tu i v nebi. Ich som ti zveril a už viem, že nie sú sami aj keď sa tak niekedy cítia. Už viem, že nie sú nepochopení, nie sú nemilovaní. Tam hore majú silného orodovníka – teba. A ty ich poznáš, lebo si ich stretol a videl. Už sa o nich nebojím. S mladými som ti odovzdával aj Cirkev na Slovensku. A to znova s tou tvojou nákazlivou nádejou.

A na záver? Keď mi zomrela mamka, povedal som na jej pohrebe – nebo je pre mňa teraz oveľa bližšie lebo je tam niekto, koho poznám. Teraz k tomu pridávam – don Bosco, nakazil si ma svojou svätosťou, pri tebe som zažil kúsok neba. Prajem požehnané putovanie a teším sa na stretnutie.  Dovidenia...

2013 04 30 dennik

 

19. deň s donom Boscom - Vy ste teraz tou rukou dona Bosca.

Po takmer troch týždňoch strávených na cestách som spal vo vlastnej posteli. Ráno vstávam skoro a ponáhľam sa na Mamateyovu, kde je svätá omša o 7.00 hod. a predsedá pán biskup Jozef Haľko. Hovorí svoju skúsenosť s donom Boscom a tiež hovorí o nás, o saleziánoch ako o duchovných synoch dona Bosca. Povedal nám: „Vy ste teraz tou pravou rukou dona Bosca, ktorá rozhrešovala, držala a rozdávala Telo Kristovo...“ Silne to vo mne zarezonuje. Po raňajkách a modlitbe pri relikviách sa lúčime s Petržalkou a odchádzame do provinciálneho domu na Miletičovu, kde relikvie ukončia svoje putovanie po Slovensku. Čaká nás plné nádvorie mladých a veľa dospelých. Po privítaní otca direktora vstupujeme do kostola, ktorý sa hneď zaplní. O 12.00 hod. je svätá omša a po nej modlitba so zamestnancami provincialátu a všetkými, ktorí s nami spolupracujú. Modlím sa k donovi Boscovi za nich a odovzdávam ich. Na záver ďakujem zamestnancom v mene dona Bosca a ponechávam im myšlienku, ktorú som sa naučil pri putovaní – snažíme sa spoločne pracovať, spájať sily, koordinovať, informovať sa... Don Bosco spája oveľa lepšie a dokonalejšie, preto to teraz odovzdávam jemu.

 

Doma nachádzam list od pani Ochabovej. Píše, že čítala v novinách ako som pri rozhovore spomenul, že asi prvý Slovák, ktorý videl živého dona Bosca bol nejaký pán Ochaba, vojak, ktorý sa dostal do Talianska. Ona to dosvedčuje, lebo je jeho príbuzná, jeho nevesta! Poslala mi fotky a tiež informáciu, že jeden ich príbuzný bol saleziánom. Ihneď si spomeniem na zosnulého Jozefa Ochabu, ktorý pôsobil vo Francúzsku. Je to zaujímavé, ako sa to všetko prepája... A prišli mi ešte aj iné svedectvá, skúsenosti s donom Boscom.

 

Na svätej omši o 18.00 hod. máme dvoch biskupov – predsedá pán arcibiskup Zvolenský a koncelebruje pán biskup Haľko. Kostol, ako ináč, je plný. Pán biskup hovorí o návode ku svätosti, aký dával a žil don Bosco. Po svätej omši je malé občerstvenie. Otca arcibiskupa informujem, že máme jednu záujemkyňu, ktorá chce slúžiť Pánu Bohu ako zasvätená panna a keďže toto spadá pod diecézneho biskupa, dohodneme sa na ďalšom postupe. Po občerstvení pozývam otcov biskupov uctiť si relikvie. V tichej, pokojnej atmosfére prúdi v kostole dav ľudí k ucteniu si relikvií. Pridávame sa k nemu.


 

18. deň s donom Boscom - Denník provinciála: Vidím veľmi veľa detí.

Je nedeľa. Po rannej svätej omši, ktorá je o 7.00 hod. sa lúčime so Šaštínom, miestom kam prišli prví saleziáni v roku 1924 a pokračujeme v púti smerom do Bratislavy na Trnávku. Pred kostolom nás víta veľmi veľa ľudí spolu so spolubratmi. Hneď som si všimol, že je tu veľmi veľa detí. Svätá omša je tak ako všade inde plná ľudí, hoci je to už tretia alebo štvrtá svätá omša dnes v tomto kostole. Vidím tu aj odchovancov, ktorí chodievali na Trnávku ku saleziánom ešte pred rokom 1950 a ktorí sa každý rok stretávajú. Don Bosco priťahuje mladých, starších. Sväté prijímanie sa neušlo všetkým, ktorí chceli prijať Pána Ježiša, a tak to musia spolubratia riešiť po svätej omši. Potom nasleduje bohatý program pre celú farnosť, počas ktorého si ľudia prichádzajú uctiť relikvie dona Bosca. Po obede odchádzam na chvíľu do televízneho štúdia, aby som sa podelil s divákmi so zážitkami a skúsenosťami z putovania. Po návrate strávim čas v kostole. K relikvii prichádzajú chlapci z futbalového klubu Domino, aby sa spolu modlili a odfotili sa s donom Boscom. Don Bosco, žehnaj ich aj celý klub. Tak veľmi to teraz potrebujeme. Potom majú krátky vstup zástupcovia rodín a hovoria svoje svedectvá so saleziánmi, s týmto strediskom a s donom Boscom. Všade je plno detí. A dav, ktorý si chce uctiť relikvie stále prúdi a prúdi... O 16.00 hod. to musia organizátori ukončiť a nasleduje rozlúčka s donom Boscom, pri ktorej si spolubratia obnovia svoje sľuby. No a my nasadáme do áut a smerujeme do Petržalky do saleziánskeho strediska na Mamateyovej ulici.

 

Na Mamateyovej prebieha deň otvorených dverí, ktorí spolubratia každý rok organizujú okolo sviatku Dominika Sávia, patróna domu. Tento rok ho posunuli trochu skôr, kvôli donovi Boscovi. V areáli je niekoľko tisíc ľudí, sú tu kolotoče a rôzne iné atrakcie pre rodiny s deťmi. Tentokrát je scenár iný ako na iných miestach. Urnu s relikviami prikrývame a presunieme bez prijatia pod stan, ktorý je v areáli. Po nejakom čase sa v rámci programu pozornosť všetkých sústredí na ten stan, ktorý sa otvorí a dav víta dona Bosca na čele s komunitou. Potom si ľudia idú nakrátko uctiť relikvie. Vidím veľa detí, medzi nimi aj deti so zdravotným postihnutím. Modlím sa k donovi Boscovi za ne. Nasleduje presun do kaplnky a vešpery, pri ktorých sa nakrátko prihovorím ľuďom a delím sa so svojimi zážitkami a z dotyku svätosti. Nasleduje adorácia a nočné bdenie.


 

17. deň s donom Boscom - "Zažívam asi najdojímavejšie chvíle celej púte."

Je sobota ráno. Deň začína skoro. O 6.30 hod. slávim v kostole na Kopánke svätú omšu, pri ktorej kážem spolubratom a hovorím o vernosti, horlivosti a nadšení pre Krista  podľa vzoru dona Bosca. Potom sa lúčime a odchádzame smerom do Šaštína. Cestou sa zastavujeme na 10 minút v Šelpiciach, odkiaľ pochádza niekoľko významných saleziánov. Pán farár s veriacimi si nakrátko uctia relikvie a ideme ďalej. Z plánovanej cesty robíme ešte jednu odbočku a to do dedinky Cerová, kde je don Macák a don Mošať v starostlivej opatere rehoľných sestier, ktoré tu majú taktiež svoje choré a staré sestry. Zažívam asi najdojímavejšie chvíle celej púte. Po zložení urny na nádvorí a privítaní zoberiem don Ernesta za ruku a odvádzam do pomaly k urne. Rukou sa dotýka skla a pomaly sa posúva smerom ku hlave dona Bosca. S veľkou sústredenosťou a citom sa naňho pozerá. Vtom mi prichádza na um niečo a gestom poprosím našich sprievodcov, aby na chvíľu otvorili sklený kryt na urne. Spravia to a don Ernest sa pomaly skláňa ku hlave dona Bosca a priloží si svoju hlavu k jeho. Chvíľu tak zotrvá. Všetci sú dojatí a mnohým sa lesknú oči a zaslzia. Toto sa nedá pripraviť ani hrať. Toto je prejav veľkej lásky a úcty od staručkého, 93-ročného saleziána, ktorý prežil z lásky k donovi Boscovi a kongregácii veľa utrpenia počas komunizmu a ktorého považujeme za svätca.


Nastáva chvíľa kedy si ešte sestričky idú uctiť relikvie a potom sa lúčime a ponáhľame sa do Šaštína, kde je o 10.30 hod. prijatie spojené so svätou omšou prenášanou cez televíziu LUX. Spolubratia zorganizovali na tento deň púť miništrantov. Bazilika je plná a miništrantov vidím aj po skupinách v bazilike, aj pri oltári. Tak počas príhovoru sa rozhodnem zavolať všetkých k donovi Boscovi, a takto sa im prihovoriť. Verím, že don Bosco sa v nebi teší z tých niekoľko sto chlapcov v blízkosti jeho relikvií. Po svätej omši sa začína program rôznych skupín prepojený s tichým bdením pri relikviách. Stretávam sa s ašpirantami, ktorí sa zapojili do programu pre miništrantov a s mnohými inými ľuďmi. Nesmiem zabudnúť navštíviť najstaršieho spolubrata v tomto dome, ktorý pred niekoľkými dňami slávil 90 rokov – don Jozefa Hrdého. Je stále veľmi komunikatívny a plný radosti zo života. Spovedá, slúži sväté omše a pomáha ako vie hlavne vytváraním atmosféry v komunite. Don Bosco, toto sú naši slovenskí saleziánski velikáni.

2013 04 28 DonMacak1

 

16. deň s donom Boscom - „Na povale sme našli saleziánske materiály.“

Dnešný dopoludňajší program majú naše sestry saleziánky. Zišla sa celá inšpektória, aby slávili svoj deň vďačnosti. Modlia sa, prechádzajú si myšlienky a slová, ktoré don Bosco povedal sestrám počas svojho života a na záver si obnovujú sľuby. Potom už začína prúdiť dav ľudí od detí z materskej škôlky, cez stretká z oratka až po dospelých. Zaujme ma mladá rodinka s chlapčekom, ktorý nechce odísť od dona Bosca a plače, vzpiera sa. Potom dvaja mladí 12 - 13 roční chlapci, ktorí prišli sami, nechodia do oratka a jednoducho povedali: „Prišli sme k donovi Boscovi...“ Popoludní niekto zazvoní do komunity a prináša staré saleziánske dokumenty, ktoré našli na povale. Je tam kronika saleziánov na Kopánke od roku 1936 do roku 1947 a iné archívne materiály. Asi to niekto ukryl skôr, ako komunisti v roku 1950 zabrali saleziánsky dom. Je zvláštne, že to priniesli práve teraz, keď je relikvia dona Bosca na Slovensku, keď je v Trnave...

Večerná svätá omša je úplne plná a mnoho ľudí stojí vonku na detskom ihrisku, kde je vyvedené ozvučenie z kostola. Direktor hovorí, že za tých 10 rokov, čo tu je nebolo nikdy v kostole toľko ľudí. Prišli aj ľudia z okolia, jeden autobus až z Nitry. Po omši je animovaný program, počas ktorého dav ľudí stále prúdi uctiť si relikviu. Ľudia sú pokojní, trpezliví hoci stoja až vonku. Vidím veľa rehoľných sestier z rôznych rádov. Začína sa mládežnícka adorácia, ale ja idem na oddych lebo zajtra ma čaká náročný deň.

 

15. deň s donom Boscom - „Moje prvé duchovné cvičenia nám kázal salezián,“ povedal pán biskup Orosch.

Ráno je slnečné, začína krásny deň. Rozlúčka s relikviami v Partizánskom je silná a emotívna tak ako všade inde. Vidím rozcítené tváre. Niečo nové je vypustenie holubov pri odchode. Jeden zostal, neodletel. Naši sprievodcovia nám hovoria, že toto videli všade, kde vypúšťali holubov – jeden vždy zostal...

Smerujeme do Trnavy, kde bude relikvia dva dni, do soboty rána. Tentokrát neputujeme do saleziánskeho domu, ale najprv do katedrály, kde nás čaká veľký zástup ľudí. Je 10.30 hod.. Po obrade prijatia relikvií začína celodenný program, ktorý veľmi dobre moderujú saleziáni spolupracovníci. Prichádzajú školy, deti, mládež, dospelí. V zástupe zbadám našich spolubratov z iných miest a taktiež provinciála z Maďarska. Prišiel sa pozrieť ako prebieha putovanie, lebo o niekoľko týždňov bude relikvia putovať po Maďarsku. Pozývame ho na obed, a tak si môžeme vymeniť skúseností aj za prítomnosti našich sprievodcov. Popoludní trávim čas v katedrále. Modlím sa a pozorujem ľudí ako si prichádzajú uctiť relikviu dona Bosca. Tie tváre hovoria veľa... Medzitým som dostal ponuku prísť do TA3 a porozprávať svoje zážitky z putovania. Prijímam. Pre dona Bosca všetko! O 18.00 hod. začína slávnostná svätá omša, ktorej predsedá otec biskup Ján Orosch. Prišlo veľa kňazov z okolia a ja mám tú česť kázať a deliť sa so zážitkami z púte. Katedrála je plná, ľudia sú aj vonku. Vnímajú, reagujú. Potom si obnovujeme sľuby my saleziáni, potom naše sestry saleziánky a potom saleziáni spolupracovníci obnovujú svoje prísľuby. Modlím sa v duchu za všetkých a zverujem ich donovi Boscovi – sú tvoji. Na záver sv. omše otec biskup hovorí o svojej ceste s donom Boscom a prizná, že jeho prvé duchovné cvičenia boli so saleziánom, otcom Mirkom Kyselom. Po sv. omši sa na chvíľu zastavím pri jednom kňazovi, ktorý sa vrátil z Talianska. Poznáme sa, a tak sa pýtam, kde je, čo robí. „Modlím sa a budujem kláštor pre mníchov,“ je jeho odpoveď. Na troskách starého kláštora chce vybudovať nový a takto vytvoriť oázu modlitby... Don Bosco, aj toto je tvár Slovenska.

O 20.00 hod. je rozlúčka s relikviou v katedrále. Lúčim sa s otcom biskupom, ďakujem mu za prijatie a v sprievode policajtov ideme na Kopánku, do nášho domu. Po prijatí relikvií sú vešpery a ja mám ešte večerné slovko pre prítomných. Hovorím o tom, že don Bosco prináša nadšenie, záujem, ale aj niečo osobné – pozvanie ku zmene. Pozývam všetkých k osobnej modlitbe a rozhodnutiu sa pre obrátenie na príhovor tohto svätca.

 

14. deň s donom Boscom - Ďakujem Bože za dona Bosca, ďakujem don Bosco za saleziánov.


Ráno po svätej omši sa lúčime s Novou Dubnicou a pokračujeme v putovaní smerom do Partizánskeho na sídlisko Šípok. Spoznávam nový kút Slovenska a cestou premýšľam nad Partizánskym. V tomto meste pôsobíme iba 10 rokov, a tak som zvedavý ako je tu známy don Bosco. Víta nás direktor, primátor, starosta a mnohí veriaci hoci je dopoludnia 10.30 hod. Po úvodnom prijatí a bohoslužbe slova je priestor na osobnú modlitbu. Popoludní sa idem prejsť s jedným spolubratom. Vidím ako prichádzajú autá s poznávacími značkami Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce, Žarnovica, Nitra.... a je mi už jasné, že aj v tejto časti Slovenska don Bosco rezonuje. Je tu mestská polícia, aby usmerňovala premávku. Večerná svätá omša je nabitá, mnohí ľudia sa do kostola nedostali, a tak zostali pred kostolom. Je tu aj veľa kňazov z okolitých farností. Direktor všetkých víta s tým, že tento kostol nepamätá toľko ľudí. Je to neuveriteľné, ale je to tak a ja sa v príhovore delím zo zážitkami z putovania s donom Boscom. Hodinu po svätej omši začína program mladých. Predstavujú 10 ročnú históriu tohto pastoračného centra doplnenú piesňami a niekoľkými osobnými svedectvami. Mladí hovoria, čo im dal don Bosco, saleziáni a toto stredisko. Jeden spomína ako si na medzinárodnom saleziánskom stretnutí v Taliansku našiel manželku a ďakuje za rodinu. Iná hovorí ako sa jej život zmenil odvtedy ako sem začala chodiť a skončí: „Bože ďakujem ti za dona Bosca. Don Bosco, ďakujem za saleziánov.“
Znova ma oslovuje mnoho ľudí. Pozdravujú, blahoželajú, ďakujú, predstavujú sa. Don Bosco, prihováraj sa za nich...


 

13. deň s donom Boscom - Po 15 rokoch sa nám narodilo dieťa. Sme veľmi šťastní.

Ešte som včera zabudol spomenúť chlapčenský zbor v Dubnici nad Váhom, ktorý večer spieval donovi Boscovi s veľkým nasadením. Počul som nové piesne k donovi Boscovi.

13. deň ráno slávim svätú omšu pre deti z cirkevnej základnej školy sv. Dominika Sávia. Komunikujem s deťmi a pýtam sa ich na dona Bosca, na Dominika Sávia. Rozprávam jeden príbeh zo života Dominika, ktorý napísal sám don Bosco a na záver sa pýtam, či niekto vie, ako to dopadlo. Zdvihne sa jedna ruka a malý chlapec povie suverénne záver príbehu a dodá „Čítal som si to včera večer...“

Po omši vyprevádzame relikvie a smerujem k susedom do Novej Dubnice. Prechádzame okolo rozostavaného kostola sv. Jána Bosca. V Novej Dubnici nás čaká špalier detí zo Spojenej školy sv. Jána Bosca. Po privítaní relikvií, ktoré má direktor začína v kostole hudobno – dramatické pásmo o donovi Boscovi v podaní detí tejto školy. Je sympatické, s peknou myšlienkou. Už som si myslel, že nič nové nezažijem a predsa. Popoludní ideme v sprievode s relikviou na hlavnú cestu a pred nami ide dychovka a mažoretky. Naložíme urnu s relikviou do auta a putujeme do filiálky Kolačín, kde je svätá omša. Naspäť sa vracia okolo 17.00 hod. a o 18.00 hod. začína slávnostná svätá omša. Vidím plný kostol a asi 1000 ľudí. Prišiel aj autobus z univerzity z Trenčína s univerzitným kaplánom. Don Bosco stále priťahuje. Svätosť priťahuje a o nej hovorím. Po omši je bohatý program. Prichádzajú aj chlapci z komunity Cenacolo, bývalí narkomani, aby povedali svoje svedectvo. Potom počúvam krásny spev zboru The Gospel family, ktorý je tu veľmi známy. Nasleduje adorácia a celonočné bdenie.

Mnohí ľudia ma zastavujú, hovoria s nadšením svoju skúsenosť s donom Boscom. Jedna za všetky: „Sme donovi Boscovi veľmi vďační. Modlíme sa pravidelne k nemu a k Dominikovi Sáviovi. 15 rokov sme čakali na dieťa, mali sme 5 prirodzených potratov. Potom nám duchovný otec odporúčal, aby sme to zverili Dominikovi Sáviovi. Narodil sa nám syn, Dominik, z ktorého máme veľkú radosť. Sme šťastní. Ďakujeme.“

 

12. deň s donom Boscom - Keď som prišiel od dona Bosca, vymazal som všetky hry na počítači.

Aj keď únava je už citeľná, v pondelok ráno vstávam skoro lebo o 6.30 je svätá omša, pri ktorej sa stretla celá komunita. V príhovore sa obraciam na bratov s myšlienkou, že don Bosco prichádza aj preto, aby každému spolubratovi povedal – ďakujem. Ďakujem za tvoju vernosť, za všetko čo robíš a kým si. A povzbudzujem ich k nadšeniu pre Krista a k tomu, aby sme nestratili vnútorný zápal a iskru, ktoré boli také typické u dona Bosca. O 7.45 je omša pre SOŠ a pre iné školy, ktoré prichádzajú. 400 mladým hovorím o zážitkoch z putovania relikvií dona Bosca po svete a po Slovensku a o tom, ako dokáže jeden svätec pritiahnuť množstvo ľudí. No a hneď po omši prichádzajú cirkevné školy zo Žiliny a z okolia a taktiež aj iné školy. Bratia im pripravili formou stanovísk po celom areáli (od oratka, cez školu až po kostol) predstavenie života a diela dona Bosca. Striedajú sa po skupinách a vždy končia v kostole pri relikvii. Celkove ich prišlo okolo 1200, čo ma veľmi prekvapuje a uvedomujem si, ako dobre to spolubratia všetko pripravili a ako si dali na tom záležať. Medzitým sa stretám s jedným mladým mužom, ktorý premýšľa nad zasväteným životom a chcel sa so mnou o tom porozprávať...

Popoludní je rozlúčka s donom Boscom za mohutnej prítomnosti mladých a my odchádzame do Dubnice nad Váhom. Cestou v duchu hodnotím výborne pripravené dva dni v Žiline a prosím v modlitbe dona Bosca o požehnanie všetkých, ktorí to pripravili. Medzitým si prezerám aj poštu. Nájdem si jednu správu v ktorej mi dotyčný píše: „Keď som prišiel od dona Bosca tak som vymazal všetky počítačové hry na mojom počítači. Aby som bol dobrým otcom svojim deťom a mal na nich čas.“ Vďaka don Bosco! Iný spolubrat mi napísal svoju spätnú väzbu, kde okrem iného uvádza: „Ja som z toho priebehu u nás celkovo vnímal taký vnútorný pokoj. Aj od ľudí som mal spätnú väzbu, že tento pokoj pri donovi Boscovi cítili. Najsilnejšie pre mňa bolo, keď som tak mohol pozorovať mladých, ako k nemu prichádzajú, ako si ich priťahuje.“

A už je tu Dubnica nad Váhom. Parkovisko pred katolíckym domom je plné ľudí. Vidím ľudí v krojoch, dychovku a vidím aj spolubratov z iných komunít, ktorí sa prišli pozrieť na dona Bosca. Direktor a správca farnosti vítajú dona Bosca a potom sa presúvame do kostola. Večer je svätá omša, na ktorej je vyše 1000 ľudí a ja pri kázni spomínam aj nový kostol, ktorý Dubničania stavajú a aj zdravie direktora, ktorý je po vážnej operácii. To všetko zverujem donovi Boscovi....


 

11. deň s donom Boscom - „Bohoslovci saleziáni vás naučia katechizmus.“

Tieto slová počujem v nedeľu popoludní v Žiline z reproduktora pred domom. Hneď ma zaujali. Je to jedna z ponúk v rámci don Boscovho retro oratória 1846 (spolubratia pripravili nedeľné sviatočné oratórium v takej podobe, aké bolo za čias dona Bosca). No ešte predtým a to dopoludnia bežal v stredisku „klasický“ nedeľný program – sväté omše. Tá posledná o 11:00 hod. bola slávnostná za účasti otca biskupa a niektorých politikov. Biskup pekne kázal o don Boscovej svätosti a jeho otcovstve. Na konci omše bolo malé prekvapenie, a to odhalenie a požehnanie súsošia s donom Boscom vonku pred vstupom do domu ako trvalá pamiatka na túto historickú udalosť. Je nedeľa Dobrého pastiera, nedeľa modlitieb za duchovné povolania kedy sa všade robí veľa aktivít a ja oceňujem, že otec biskup dal prednosť našej slávnosti pred všetkými ostatnými v diecéze. No a popoludňajšie retro oratórium ma dostáva do atmosféry 19. storočia v Turíne. Vonku pred kostolom (je krásne počasie) sú pripravené rôzne stanovištia – skok vo vreci, učenie sa katechizmu, skúšanie modlitieb, zabíjanie klincov, recitovanie, preteky s fúrikom... Jednoducho tak, ako to bolo za čias dona Bosca. Spolubratia v reverendách a animátori v dobovom oblečení to všetko organizujú, hrajú sa, vítajú nových. Deti s rodičmi prichádzajú, aby sa zapojili do súťaže a získali toliare, za ktoré si potom môžu kúpiť rôzne ceny. Celý dvor je plný ľudí, vravy, smiechu, hudby, stretnutí a popri tom mnohí odbehnú do kostola uctiť si relikviou. Toto je pre mňa nezabudnuteľná atmosféra. Tak málo stačí...

No a večer prichádzajú učni, ktorí sú ubytovaní na internáte. Majú spoločné modlitby v kostole pri don Boscovi. 100 mladých chlapcov v tichosti sedí a modlí sa a potom sa celú noc striedajú pri celonočnom bdení. Don Bosco, žehnaj ich. Sú to tí, ktorým si sa aj ty venoval – jednoduchí, pracujúci, mnohí z ťažkých rodinných podmienok..

 

10. deň s donom Boscom - Sľubujem, že budem žiť poslušný, chudobný a čistý...

V Námestove ma prekvapili chalani, ktorí prišli na bicykloch s ponukou ísť s nimi nejaký úsek cesty na bicykli. Čo nespravíš pre mladých? Dal som sa nahovoriť, a tak hneď ráno po svätej omši vyráža dlhý pelotón na čele s Jankom Garajom (diecézny kňaz, salezián - spolupracovník) a so mnou. A náš doprovodný mediálny tím si znova prišiel na svoje:) Don Bosco, čo na to povieš?

Potom sa už sami ponáhľame do Dolného Kubína, kde je 2 hodinové zastavenie putovania relikvií. Víta nás pán dekan, ktorý predsedá aj svätej omši a ja kážem. Uvedomujem si, že často opakujem na príhovoroch tie isté myšlienky, ale vždy sú doplnené aktuálnou situáciou, ktorú vnímam z prítomných. Kostol je ako všade inde úplne plný a dve hodiny zbehli veľmi rýchle. Naše sestry sú veľmi vďačné za túto milosť a ja len dodávam – čo človek neurobí pre rodinu:)

Čaká nás posledný dnešný úsek do Žiliny. Časovo máme k dobru asi pol hodiny a ja plánujem prestávku na kávu a na cigaretku pre vodičov. No hneď za Vrútkami sa zastavíme v kolóne, ktorá sa len pomaly posúva. Trochu ma preniknú obavy, že aj pri tej polhodinke k dobru to asi nestihneme takýmto tempom. Volám direktorovi do Žiliny a upozorňujem ho na to. Kolóna sa len pomaly posúva a keď sa znova rozbehneme, na GPS nám píše, že do Žiliny prídeme presne... Dokonca sme ešte museli chvíľu postáť, aby sme neprišli skôr. Jednoducho, všetko ide neuveriteľne hladko.
Krátko po príchode do Žiliny začína svätá omša, na ktorej sú exalievi t.j. odchovanci našej SOŠ sv. Jozefa Robotníka a na ktorej skladá prvé sľuby pri relikvii dona Bosca Peťo Boško. Je týždeň modlitieb za duchovné povolania a predvečer nedele Dobrého pastiera... Don Bosco, nech je z neho svätý salezián!

2013 04 21 Gabo 01

 

9. deň s donom Boscom - Deň otvorených sŕdc

Noc bola veľmi krátka a ráno som vstával s pocitom únavy a otázkou, čo nám dnes don Bosco pripraví. Po svätej omši sa hneď ponáhľame do Sučian, kde je Ústav pre výkon trestu mladistvých odsúdených t.j. väznica pre mladistvých. Spolubrat Juraj Malý tam už niekoľko rokov pracuje ako väzenský kaplán. Prichádzame k veľkej kovovej bráne, ktorá sa otvorí a vyjde príslušník s puškou a s ďalšími príslušníkmi. Prísna bezpečnostná kontrola a vchádzame dnu. Všetko obkolesuje vysoký ostnatý plot. Juraj privíta urnu s relikviami a vchádzame do sály, ktorá je plná odsúdených. Pokračuje privítanie a potom sa ja nakrátko prihováram odsúdeným. Vysvetľujem zmysel relikvií, putovania a aj niečo zo života dona Bosca. Následne mladiství zahrajú scénku o donovi Boscovi. Je trefná, šikovná. Sedím oproti odsúdeným, a tak môžem sledovať ich tváre. Prichádza mons. Rábek a po ňom o chvíľu aj nuncius. Nasledujú prosby, po ktorých Juraj necháva ticho na osobné prosby k donovi Boscovi. Je ticho. Sledujem tie zamyslené tváre a modlím sa v duchu k donovi Boscovi za nich. Aké osudy sa skrývajú za tými vážnymi tvárami? Program končí. Odsúdení ostávajú a my s urnou sa zastavujeme v malej kaplnke sv. Jána Bosca, ktorá je pri vchode. Odsúdení mi vyrobili z dreva srdce a darovali mi ho. Vonku pred bránou nás ešte oslovujú niektorí príslušníci a iní zamestnanci s prosbou pozrieť si dona Bosca. Ochotne im to umožňujeme. Až večer sa od Juraja telefonicky dozvedám, že táto návšteva priniesla vlnu nadšenia, záujmu a vďaky tak zo strany odsúdených ako aj príslušníkov a že chlapci, ktorí hrali scénku boli to tí „najhorší“... Bol to pre všetkých deň otvorených sŕdc.

Ponáhľame sa do Ružomberka na dvojhodinovú zastávku, ktorú zorganizovali saleziáni spolupracovníci. Víta nás farský kostol na čele s pánom dekanom úplne plný. Je piatok 12.00 hod... Vidím veľa detí a mladých. Po dvoch hodinách, počas ktorých je kostol stále plný sa pán dekan lúči nadšený a dojatý. Pôvodne sme sem nemali ísť, lebo v Ružomberku nepôsobia saleziáni, ale teraz vidím, že to malo svoj význam. Nadšené, vďačné tváre hovoria za všetko. Bol to pre všetkých deň otvorených sŕdc...

Z Ružomberka sa ponáhľame do Námestova. V dedine pred Námestovom nás čakajú cyklisti v krásnych dresoch a celý peletón sprevádza naše autá až do Námestova pred farský kostol. Víta nás direktor komunity spolu s pánom dekanom a ešte hasiči. V sprievode vstupujeme do kostola, ktorý sa naplní do posledného miesta. Nasleduje program a večer sv.omša. V kostole je do 2000 ľudí, ktorí si po sv. omši prichádzajú uctiť relikvie. Popritom spovedajú minimálne 5 kňazi. No a večer je sprievod s urnou z kostola do saleziánskeho strediska. Policajti, hasiči a potom don Bosco, ktorého tlačia chlapci a za nimi veľký dav ľudí, celá ulica. Vitaj don Bosco na Orave!

2013 04 19 NOprichod4

 

8. deň s donom Boscom - Dostal som mail od biskupa...

Ráno ako vždy vstávam skoro, lebo don Bosco čaká? Pred kostolom ma pozdravujú dvaja mládenci s opuchnutými očami, a tak sa pýtam, odkiaľ sú. „Prišli sme z Bardejova. Boli sme aj v Košiciach aj v Bardejove a teraz sme ešte dobehli aj sem.“ „Prečo?“ znie moja provokačná otázka. „Lebo je to sila...“

Po omši máme ešte rýchle, talianske raňajky, a potom už smer Banská Bystrica. Počas cesty si pozerám maily. V jednom mi napísal biskup – otec provinciál, srdečne Vás pozdravujem. Prosil by som Vás o informáciu, kde a kedy by som si v ......... mohol uctiť relikviu svätého Jána Bosca. Prajem všetko najlepšie - toto som absolútne nečakal.

Prichádzame prvýkrát počas celej púte trochu neskôr do Banskej Bystrice, lebo v Rožňave sme ešte donovi Boscovi chceli ukázať sídlisko, kde sú mladí a kam by sme radi išli... Bratia na Sásovej nás čakajú. Privítanie, uctenie si relikvií v kostole pri krátkej pobožnosti, obed a potom už tradičný kolotoč – nejaké médiá, ľudia, rozhovory, tichá modlitba za farnosť, za mesto...

Svätá omša s otcom biskupom je slávnostná, prišlo veľa kňazov a bohoslovcov, len ja si nie som istý, či prišli kvôli donovi Boscovi alebo kvôli biskupovi.... V ušiach mi stále znie úryvok zo Spomienok Jána Bosca, ktorý niekto veľmi pekne nahovoril a bratia ho púšťali popoludní: „Janko, pamätaj si, nie šaty robia človeka, ale čnosti.“

 

7. deň s donom Boscom - Zostali 4 hostie...

V stredu ráno po svätej omši odchádzame do Rožňavy. Som plný očakávania, ako si tu don Bosco poradí. Začína to veľmi pozitívne. Víta nás plný kostol ľudí a deti z 2 cirkevných škôl. Jedna škola prišla až z Lučenca. Potom začína priestor na osobnú modlitbu a uctenie relikvií. Veľa ľudí sa zastavuje v kostole aj pred ním. Je to hlavné námestie a autá s reklamou ako aj rollupy priťahujú pozornosť. A som presvedčený, že nielen to, ale sám don Bosco.

Na večernej slávnostnej omši padajú všetky rekordy. Kostol je tak preplnený, že jeden spolubrat povedal, že za posledných 8 rokov sa to nikdy nestalo. A to je streda popoludní, pracovný deň a žiaden sviatok. Odhadujem do 400 ľudí. V nedeľu do všetkých katolíckych kostolov príde na slovenskú omšu v Rožňave spolu okolo 300 ľudí. Dnes sú tu ľudia aj z okolia – Rimavská Sobota, Jesenské, Vidina (verbisti)... A druhý rekord – koncelebruje okolo 20 kňazov, z toho len 5 sme saleziáni. Počas svätého prijímania na chvíľu stŕpnem, či bude môcť každý, kto môže, prijať Pána Ježiša. Zvýšili sa 4 hostie...
Všetci známi a domáci nemajú slov z takejto účasti. A mnohí prichádzajú aj po omši, aj večer, aj v noci...

Don Bosco, toto je miesto, ktoré si musel navštíviť na Slovensku a ktoré ťa asi najviac potrebuje. Ľuďom som pri kázni povedal, že prinášaš nádej. Jasne som ju dnes vnímal: jedna duša sa vrátila po 15 rokoch do spoločenstva saleziánskej rodiny práve dnes; pán biskup si prišiel uctiť tvoje ostatky; všetci sú voči sebe nejakí milší, vľúdnejší... Don Bosco neodchádzaj, zostaň...
Jedného diecézneho kňaza som videl včera večer v Poprade pri don Boscovi, dnes ráno tiež v Poprade a dnes večer tu v Rožňave, pri don Boscovi...

 

6. deň s donom Boscom - „Od malička som sa modlil k donovi Boscovi modlitbu, ktorú ma naučila moja mama.“

Krásny slnečný deň začíname spoločnými rannými chválami a svätou omšou, kde sú deti z dvoch cirkevných škôl. Hovorím o chlapcovi, ktorý sa rozprával s Bohom – o Dominikovi Saviovi, ktorého vychovával don Bosco. Po omši je rozlúčka s relikviou a naša púť pokračuje smerom na Poprad. Cestou sa zastavíme v Podolínci pred kláštorom, v ktorom boli sústredení rehoľníci po Barbarskej noci v roku 1950. Don Bosco, tvoji synovia sa vtedy nezľakli, vydržali a aj vďaka nim saleziáni dnes môžu pracovať.

Poprad-Veľká nás víta na čele s direktorom. Popoludní sa prechádzam po okolí, modlím v kostole a sledujem dav ľudí, ktorý stále prúdi k relikvii. Spolubratia si dávajú záležať na spovedaní a sú stále k dispozícii. Don Bosco sa z toho určite teší. Prekvapuje ma veľký počet diecéznych kňazov a rehoľníčok, ktorí prichádzajú. Jeden z nich prišiel zo Starej Ľubovne a povedal: „Mal som už dnes dve sväté omše, ale musel som prísť. Don Bosco je hlboko v mojom srdci.“ Iný sa mi priznal: „Don Bosco mi vyprosil kňazské povolanie. Od malička som sa k nemu modlil modlitbu, ktorú ma naučila moja mama.“ Jedným dychom sa ju znova pomodlil. Je týždeň modlitieb za duchovné povolania...

 

5. deň s donom Boscom - „Je to v rodine.“

Tento refrén z piesne detského zboru, ktorý veľmi pekne spieval na svätej omši v Bardejove na Vinbargu mi stále rezonuje v ušiach.
Do Bardejova prichádzame po 11.00 a najprv sa nakrátko zastavujeme na Poštárke, kde nás na ihrisku vítajú rómske deti zo združenej školy, ktorú vedieme my saleziáni na tomto sídlisku. Deti sú disciplinované, spievajú a v tichosti pozerajú, čo sa deje. Pristupujú aj dospelí.

Pokračujeme na Vinbarg, kde nás víta direktor a takmer plný kostol. Je 12.00 hod.... Po pobožnosti privítania relikvií začína prúdiť dav ľudí, aby si uctil don Bosca. Trvá to až do svätej omše večer o 18:30. Detský zbor spieva pieseň o rodine – „V rodine sa spája sila smerovaná tak, ako don Bosco sníval...“ Toto ma asi najviac zasiahlo na tomto sídlisku, kde sú také ťažkosti v rodinách. Po svätej omši sa stretávam s jedným mladým mužom, ktorý mi so smútkom povie: „Manželka ma opustila...“ Don Bosco žehnaj, prihováraj sa...

Kostol je stále plný. Tiché bdenie sa prelína s animovaným programom – don Luigi trochu hovorí o svojom živote s donom Boscom, vešpery, obnova sľubov spolubratov a prísľubov saleziánov spolupracovníkov, mladí predstavujú stredisko a dejiny saleziánov v Bardejove... Je neskorá noc a ja v tichosti odchádzam na oddych.
Je to v rodine...

 

4. deň s donom Boscom - Zvláštna noc... Chcem sa zasvätiť Bohu pre službu Rómom...

Nedeľa začala veľmi skoro – polnočnou svätou omšou, počas ktorej si okolo 200 saleziánov spolupracovníkov obnovilo svoje prísľuby. Táto noc bola zvláštna aj tým, že to bola noc z 13. na 14. apríla. Presne pred 63 rokmi počas tejto noci komunisti pozatvárali kláštory so snahou ukončiť zasvätený život na Slovensku. No Boh je silnejší ako akékoľvek zlo na svete, lebo láska je vždy silnejšia. Počas tejto noci mohol don Bosco vidieť, že je to naozaj pravda. Krv a utrpenie mučeníkov sa stáva semenom nového života...

Ráno sa ľudia v Prešove lúčia s donom Boscom a vyrážame do Košíc na Luník IX. Čakajú nás tam Rómovia, médiá, aj otec arcibiskup. Pri svätej omši jedna dobrovoľníčka, ktorá už niekoľko rokov pracuje s Rómami nesie ako obetný dar otcovi arcibiskupovi svoju žiadosť zasvätiť sa Bohu pre službu Rómom v spolupráci so saleziánmi ako zasvätená panna... Nedeľa, kedy sa začína týždeň modlitieb za duchovné povolania... Rómovia hrajú, spievajú a sú veľmi disciplinovaní.

Po omši a krátkom programe, pri ktorom rómska mládež prednáša svoje prosby donovi Boscovi odchádzame do strediska Tri Hôrky, ktoré sa na tri hodiny premení na miesto prijatia súvislého davu ľudí. Všetci sa chcú pokloniť donovi Boscovi a odovzdať mu to, čo majú na srdci.

O 16.00 sme znova na kolesách a presúvame sa na Kalváriu, kde sa kostol po prijatí relikvií ihneď naplní ľuďmi a zástup stojí až vonku. Všetci pokojne čakajú a v tichosti prichádzajú k donovi Boscovi. A to je už tma, noc. Sledovať tie tváre pred relikviami je zážitok, ktorý zostáva hlboko v srdci...

 

3. deň - Don Bosco spája, priťahuje

V sobotu ráno sa lúčime s donom Boscom v Humennom krátkou pobožnosťou, pri ktorej direktor spomína jednu milú udalosť z nočného bdenia: „Prišla k urne jedna rodinka s malými deťmi. Synček na rukách svojho rodiča sa pozrel na dona Bosca a spontánne povedal – vstávaj, už je ráno!“J...

Príchod do strediska v Prešove bol lemovaný mladými a mnohými ľuďmi a bol hlučný, radostný. Po pobožnosti na privítanie začalo celodenné putovanie ľudí k relikviám dona Bosca. Prichádzali stále v tichej modlitbe k urne. Boli medzi nimi mladí, aj starší, veriaci aj neveriaci, rodinky aj osamelí. Direktor odhadol, že za pol dňa prišlo minimálne 5000 ľudí... Don Bosco priťahuje, spája. Svätosť je príťažlivá. A to bolo vidieť aj počas večernej omše – kostol nabitý, prišli mladí z okolia, prišli kňazi, rehoľníci, rehoľníčky. A za tým som vnímal celý deň radostnú, rodinnú atmosféru v celom stredisku. Ľudia prichádzali, deti sa hrali, behali, mohli si pozrieť „izbičky dona Bosca“ – krátku históriu diela, občerstviť sa, posedieť... Jednoducho rodina.

Don Bosco spoj to, čo je nalomené, uzdrav to, čo je choré, pritiahni tých, ktorí sú vzdialení, zapáľ naše srdcia túžbou po svätosti!

 

2. deň s donom Boscom - Môžem sa vyspovedať?

Podľa programu malo byť tiché bdenie a modlitba pri relikvii vo štvrtok do cca. 23.00 hod. Ráno mi bratia povedali, že bola do 04.00 hod. A to je piatok, pracovný deň! Ráno o 7.00 bola ranná modlitba pre mladých pri relikvii, a potom „raňajky s donom Boscom“ a po nich mladí odchádzajú do škôl. O 9.00 hod. slávime svätú omšu pre cirkevnú školu a pre ostatné školy. Prišlo okolo 400 detí. Atmosféra tichá, pokojná. Zvedavé deti sa tlačia okolo urny a pozerajú na dona Bosca... Po svätej omši nasledovalo krátke divadlo a potom už len priestor na osobnú modlitbu a uctenie relikvií. Ľudia prichádzajú stále a stále. Modlia sa a píšu donovi Boscovi svoje odkazy do pamätnej knihy.
Jeden spolubrat sa podelil so svojou skúsenosťou: „Spovedal som. Vtom vošiel nejaký neznámy mládenec. Nikdy som ho u nás nevidel. Spýtal sa, či sa môže vyspovedať, lebo nebol na spovedi od svojho detstva, od svojho prvého svätého prijímania...“ Vďaka don Bosco!

Popoludní je záverečná svätá omša, ktorú slávi direktor a ja si sadám do spovednice. Kostol je znova plný, do 600 ľudí. Po omši rozlúčka s relikviami a ja si sadám do auta, ktoré vezie urnu a na čele kolóny áut vyrážame do Humenného. Pred  Humenným sa na chvíľu zastavíme lebo sme prišli v predstihu a nechceme bratom spôsobiť nejaký chaos. Prechádza okolo policajné auto, a keď vidia reklamu na aute o putovaní relikvií, zastavia sa. Hovoria mi, že videli správu o relikviách v televízii. Vysvetľujem, o čo ide. Poprosím nášho šoféra, aby otvoril auto a oni vyskočia a idú sa pozrieť na dona Bosca...

Prichádzame k saleziánskemu domu v Humennom. Ľudia nás čakajú, policajti usmerňujú prevádzku. Otvárame auto, spúšťame urnu na zem a direktor víta dona Bosca. Potom sa vydávame na procesiu s urnou cez námestie smerom do farského kostola. Zaujímavé sú pre mňa dve veci. Keď sme vyrazili z Michaloviec, pršalo. Keď sme spustili urnu s relikviou na zem v Humennom, prestalo pršať. Toto bola podmienka pre procesiu, ktorú nám dali sprievodcovia s urnou – nesmie pršať, ináč nemôže byť procesia vonku... Druhý môj postreh: procesia sa pohla a akosi úplne spontánne sa chlapci natlačili k vozíku, na ktorom je urna a pomáhajú ho tlačiť. Ako za života dona Bosca – stále boli okolo neho chlapci... Prechádzame cez námestie, kde sa schádzajú mladí hlavne v piatok večer, aby „žili“. Teraz cez toto námestie prechádza don Bosco, aby požehnával... Prišiel aj kvôli nim, aby im ukázal aj iný život. Modlime sa ruženec. Pred kostolom nás čaká pán dekan a víta nás. Vojdeme do kostola s celým sprievodom. O chvíľu sa začne svätá omša. Prišlo veľmi veľa ľudí, odhadujem do 1000. Mnohí aj z okolitých dedín a farností spolu so svojím farármi. Don Bosco spája... Po svätej omši začína celonočné bdenie, počas ktorého sa čítajú Spomienky Jána Bosca a dáva sa k dispozícii pamätná kniha.

 

1. deň s donom Boscom - Život na colnici sa na chvíľu zastavil

Je štvrtok 11. apríla 2013 a my prichádzame na slovensko-ukrajinskú hranicu, kde očakávame auto s relikviou dona Bosca. Čakám, ako to všetko dopadne. Na moje veľké prekvapenie to prebieha veľmi pozitívne. Zamestnanci colnice nás privítajú veľmi milo, ochotne odpovedajú na naše otázky, pustia nás do colného priestoru, kde je zakázané vstupovať a vyčlenia nám miestnosť na brífing pre médiá. Všetko ide hladko. Keď sa priblíži auto, odstavia ním ostatné autá a nechajú nám priestor, aby sme ho mohli otvoriť. A ja môžem privítať dona Bosca na Slovensku a pomodliť sa krátku modlitbu za požehnané putovanie. Celé to točia rôzne médiá a colníci pozerajú, čo sa deje. Mám pocit, ako keby sa život na colnici zastavil a všetci sa sústreďujú na dona Bosca... Prenikla ma veľmi zvláštna atmosféra – prichádza svätec a hneď si získava pozornosť, záujem. Tak vitaj don Bosco. Čo nám prinášaš?...

Sadáme do auta a ideme na čele kolóny do Michaloviec. Tam nás už čakajú. Relikvia sa zloží z auta a uloží v kostole. Na začiatku svätej omše si ju uctíme a začína sa omša (prišlo vyše 500 ľudí). V príhovore sa formou modlitby obraciam k Bohu a donovi Boscovi, ktorého vítam a predstavujem mu saleziánske Slovensko. Potom si obnovujem spolu so spolubratmi sľuby. Po nás naše sestry saleziánky a potom si obnovujú prísľuby saleziáni spolupracovníci. Na záver omše napíšem ako prvý do pamätnej knihy môj pozdrav a prosbu donovi Boscovi. A potom prichádzajú ľudia uctiť si relikviu a napísať svoj odkaz donovi Boscovi. Prichádzajú stále, stále až do neskorej noci. Medzitým sú v kostole vešpery a potom duchovná obnova pre mladých zameraná na život dona Bosca. V tichej modlitbe mu zverujem celé Slovensko, spolubratov, saleziánsku rodinu a hlavne mladých. Takto začalo moje putovanie s donom Boscom.

2013 04 12 DennikMI

Karol Maník SDB, provinciál saleziánov

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk