Saleziáni don Bosca
Pondelok  6.2.2012 – Dorota
Poznanie našej vlastnej biedy nás nemá znepokojovať. Naopak, malo by nášho ducha upokojiť, lebo nás chráni proti samoláske a prehnanej mienke o sebe.
Adventné zamyslenia
Správy - Téma
Advent je obdobím očakávania a prípravy na príchod Krista. Nejde len o prípravu na Ježišovo narodenie. Advent nám tiež pripomína dôležitosť prípravy na Kristov druhý príchod v sláve (takto je zameraná predovšetkým prvá časť tohto obdobia), ale tiež na naše stretnutie s ním na konci nášho pozemského života. V neposlednom rade chceme Pánovi umožniť jeho čo najčastejší a najhlbší príchod do nášho srdca.
Advent je dôležité obdobie milosti a je dobré, aby sme ho nepremárnili.
 
ŠTVRTÝ ADVENTNÝ TYŽDEŇ

Streda – 24. decembra (ranná sv. omša)

2 Sam 7,1–5.8–12.14.16; Lk 1,67–79
Zachariáš v udalostiach, ktoré prežíva, vníma Božie navštívenie. Určite ešte ani zďaleka nechápe všetky Božie spásne zámery, ale už teraz jasne spoznáva, že Boh ponúka pokoj a svoje svetlo, ktoré sú silnejšie než temnota a tieň smrti.
Raz prerušil rabi Zalman modlitbu a povedal: „Nechcem tvoj raj, nechcem tvoj budúci svet, chcem iba teba.“ (Ch. v., str. 284)

Utorok – 23. decembra

Mal 3,1–4.23–24; Lk 1,57–66
Prvé Zachariášove slová prednesené po dlhej dobe mlčania sú slová chvály. Velebí Boha za jeho veľkú milosť. Aj mňa tieto dni prípravy nabádajú k tomu, aby som nezabúdal chváliť Pána za jeho veľké skutky. Jemu patrí chvála a vďaka v radostných aj ťažkých dňoch.
Jeden starec povedal, že to tak vyzerá, akoby chudobného Lazára zdobila iba jedna jediná čnosť. Nachádzame na ňom iba to, že nikdy nereptal proti Bohu a netvrdil, že mu nepreukázal milosrdenstvo, ale s ďakovaním znášal svoje trápenie. Preto ho Boh prijal k sebe. (Ap., VII/47)

Pondelok – 22. decembra

1 Sam 1, 24-28; Lk 1, 46-56
Magnificat. Mária sa necháva unášať hlasom svojho srdca a vyspieva Bohu svoje najhlbšie pocity a postoje. Okrem na prvý pohľad samozrejmej vďačnosti si môžem všimnúť jej hlbokú vieru. Všetky udalosti posledných mesiacov vidí očami viery. „Blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní to, čo jej povedal Pán.“
Rabi Noach raz vo svojej pracovni začul, ako vo vedľajšej učebni začal jeden z jeho učeníkov recitovať vyznanie viery. Keď však vyslovil slová ,Verím v dokonalej viere‘, odmlčal sa a sám pre seba povedal: „Tomuto nerozumiem“. A znovu: „Tomu nerozumiem“. Rabi vyšiel do učebne. „Čomu vlastne nerozumieš?“ opýtal sa ho. „Nerozumiem, čo to znamená,“ odpovedal muž. Hovorím: Verím. Ale ak skutočne verím, ako je možné, že hreším? Ak naozaj neverím, tak prečo potom klamem?“ Rabi Noach ho poučil: „Slovo ‘Verím‘ má byť modlitbou. ,Chcem veriť‘ – to je jeho pravý význam.“ Vtedy sa muž rozžiaril: „Tak to je správne, tak to je správne!“ kričal. „Chcem veriť, Pán sveta! Chcem veriť!“ (Ch. v., str. 417)

2008_12_21_advent4.jpg

21. decembra – 4. ADVENTNÁ NEDEĽA

2 Sam 7,1–5.8–12.14.16
Dávid sa - isto s dobrou vôľou - stavia pre Pána ako niekto, kto pre neho môže urobiť veľké veci. Boh ho ústami proroka upozorňuje: Nedávaš dar ty mne; je to celkom naopak! ... Aj mňa Boh obdaroval ďaleko viac, než si dokážem prosiť alebo chápať.
Rim 16,25-27
„Boh má moc utvrdiť vás podľa môjho evanjelia“ povzbudzuje nás Pavol. Každý deň môjho života je novou príležitosťou, aby som sa usiloval naplniť túto vetu. Nie som na to sám: Boh mi ponúka svoju pomoc a milosť. A preto „jemu, jedinému múdremu Bohu sláva skrze Ježiša Krista naveky. Amen.“
Lk 1,26–38
Dnes môžeme znovu rozjímať nad rozhodujúcim adventným momentom. Mária je milostiplná - nekladie Božej milosti vo svojom živote žiadne prekážky. Preto je tiež ochotná postaviť svoj život na pevnej viere, že „Bohu nič nie je nemožné“, a tak je vernou služobnicou Pána.
Istý brat povedal starcovi: „Povedz mi, čo je dobré, aby som to mohol robiť, a získať vďaka tomu večný život.“ Starec odpovedal: „To nie je jednoduché. Sú rôzne činnosti. Písmo hovorí, že Abrahám bol pohostinný a Boh bol s ním a Eliáš miloval ticho a Boh bol s ním a Dávid bol pokorný a Boh bol s ním. Urob teda to, čo vidíš, že si tvoja duša v súlade s Bohom praje a stráž svoje srdce.“ (Ap., I/18)

TRETÍ ADVENTNÝ TYŽDEŇ


Sobota – 20. decembra

Iz 7,10-14; Lk 1,26-38
Znovu, ešte viac ako vo včerajšom evanjeliu, mám pred očami tajomstvo Božej všemohúcnosti, ktorá rešpektuje ľudskú slobodu. Adam kedysi Boží plán odmietol a tým vpustil na svet hriech a smrť. Mária Bží plán prijíma a tým sa ľudstvu začína otvárať cesta k spáse... Aj moje, zdanlivo bezvýznamné, osobné áno alebo nie na Božie úmysly majú ďalekosiahlejšie dôsledky, než si viem predstaviť.
Na konci Dňa zmierenia povedal Berdičevský jednému veriacemu: "Viem o čo si dnes prosil. V podvečer si prosil, aby ti Boh tých tisíc rubľov, ktoré potrebuješ na rok a ktoré počas roka zase zarobíš, aby ti ich dal na začiatku všetky naraz, aby ťa žiadna námaha a starosti nerušili pri učení a modlitbe. Ale ráno si si s istotou uvedomil, že ak by si dostal naraz tisíc rubľov, vložil by si ich do nejakého iného obchodu a tak by si mal ešte viacej starostí; prosil si teda, aby tie peniaze dával po pol roku, vždy polovicu. Pred poslednou modlitbou si zavrhol aj toto a chcel si štvrťročné splátky, aby si sa mohol nerušene učiť a modliť sa. Ale prečo si myslíš, že v nebi potrebujú práve tvoje učenie a námahu. Možno práve teraz potrebujú tvoju námahu a únavu!" (Ch. v., str. 238)

Piatok – 19. decembra

Sd 13,2–7.24–25a; Lk 1,5–25
Boh začína napĺňať svoj plán zamýšľaný od vekov - a predsa je tu stále miesto pre slobodu a spoluprácu človeka: Je vyslyšaná tvoja modlitba, počul Zachariáš. Je zbytočné špekulovať, či by sa Ján narodil i keby sa Zachariáš s Alžbetou za to s dôverou nemodlili. Isté je, že ich dôvera, modlitba a služba Bohu mali svoje nezastupiteľné miesto. Rovnako je to i v mojom živote.
Rabi Pinchas dostal otázku: „Prečo je napísané: ‚v deň, kedy Boh stvoril jedného človeka na zemi‘, a nie: ‚v deň, kedy Boh stvoril človeka na zemi‘?“ Rabi odpovedal: „Máš slúžiť svojmu Stvoriteľovi, ako keby na zemi nebolo iného človeka, iba ty sám.“
(Ch. v., str. 159)

Štvrtok – 18. decembra

Jer 23,5–8; Mt 1,18–24
Meno Ježiš znamená Boh zachraňuje. Jeho narodením sa napĺňa starozákonný prísľub, že Boh bude s nami. Chce byť aj so mnou, v mojom srdci. Ale dovolím mu to? ... O menách Ježiš a Emanuel môžem premýšľať a rozjímať a zároveň prosiť o odpustenie, ak niekedy tieto mená používam bez viery a úcty.
„Kde býva Boh?“ - touto otázkou prekvapil Kotský niekoľko mužov, ktorí boli jeho hosťami. Smiali sa mu: „Ako to myslíte?! Celý svet je predsa plný jeho nádhery!“ On si však na svoju otázku odpovedal sám: „Býva tam, kde ho človek vpustí.“ (Ch. v., str. 516)

Streda – 17. decembra

Gn 49,1–2.8–10; Mt 1,1–17
Možno sa mi zdá, že nad textom dnešného evanjelia veľa nenarozjímam. Celý ten dlhý rad mien mi však môže pripomenúť, že Boh svoje plány pripravuje oddávna - s vernosťou a múdrosťou. Každý človek má v tomto pláne svoje miesto. A to platí aj o mne. Aj ja mám svoje nezastupiteľné miesto v rodokmeni Ježišových nasledovníkov. Boh rešpektuje moje dary i moju jedinečnosť a počíta s nimi.
Istý žiak sa spýtal svojho učiteľa, rabiho Jákoba Jicchaka: „Ukážte mi cestu k Bohu, spoločnú pre všetkých!“ Rabbi odpovedal: „Nejde o to, hovoriť ľuďom akou cestou majú ísť. Lebo niekto slúži Bohu náukou, iný modlitbou, ďalší pôstom a ešte ďalší jedlom. Každý si má dať dobrý pozor na to, na akú cestu ho jeho srdce volá, a potom si ju má zvoliť celou svojou silou.“ (Ch. v., str. 323)

16. decembra – UTOROK PO 3. ADVENTNEJ NEDELI

Sof 3,1-2.9-13; Mt 21,28-32
Sú situácie, keď jasne vnímam, že Boh chce odo mňa niečo konkrétne. A chce to konkrétne odo mňa. Začleniť sa Božieho kráľovstva, vstúpiť doň, môžem iba plnením konkrétnej Otcovej vôle. S úprimnosťou. Lebo neúprimné áno napokon aj tak odhalí skryté vnútorné nie. Ježiš veľmi kritizoval pokrytcov.

15. decembra – PONDELOK PO 3. ADVENTNEJ NEDELI

Nm 24,2-7.15-17a; Mt 21,23-27
Nielen veľkňazi, ale každý člověk môže s dôverou položiť Bohu zopár otázok. Tie majú ale zmysel iba vtedy, keď človek chce odpoveď nielen vypočuť ale aj prijať... Nestáva  sa mi niekedy, že prosím Boha o spoznanie Jeho vôle – a keď sa mi zdá, že ju začínam objavovať, rozhodnem sa aj tak podľa vlastnej chuti a pohodlia? Božie odpovede treba brať vážne!

Istí bratia doprevádzaní svetskými ľuďmi prišli k abba Félixovi a prosili ho, aby im dal duchovnú radu. Starec však mlčal. Keď už dlho prosili, povedal im: „Chcete počuť radu?“ Odpovedali: „Áno, abba.“ Starec im teda povedal: „V tejto dobe sa nedávajú rady. Dokiaľ sa bratia pýtavali starcov a robili to, čo im oni radili, Boh vnukal starcom, ako a čo majú hovoriť. Avšak teraz, keď sa bratia už iba pýtajú, ale nerobia to, čo počujú, odňal Boh starcom milosť a oni už nenachádzajú slová, pretože niet toho, kto by ich splnil.“ Keď si to tí bratia vypočuli, začali nariekať: „Otče, pomodli sa za nás.“ (Ap., III/36)

2008_12_14_advent3.jpg

14. decembra – 3. ADVENTNÁ NEDEĽA

Iz 61,1–2a.10–11
Toto Izaiášovo proroctvo sa (ako aj mnohé iné) naplnilo v osobe Ježiša Krista. Ježiš sám ho dokonca cituje na začiatku svojho verejného pôsobenia. I dnes sa Pán obracia so svojou radostnou zvesťou k pokorným, potešuje tých, ktorým puká srdce, oslobodzuje zajatých a spútaných …
1 Sol 5,16–24
Pavol zdôrazňuje, že kresťan sa má na Ježišov príchod pripravovať po všetkých stránkach a s veľkým úsilím – dnes by sme povedali cieľavedome. Koľko úsilia venujeme dosiahnutiu svojich vlastných (pracovných a iných) cieľov – a koľko tomu najväčšiemu cieľu, ku ktorému sme všetci povolaní?
Jn 1,6–8.19–28
Ján Krstiteľ celé svoje poslanie i celý svoj život zameral na Krista… Je „hlasom volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi‘.“ Táto stále se opakujúca adventná výzva sa znovu obracia aj ku mne. Ako som pokročil v úsilí o vyrovnanie cesty Pánovi počas prvých dvoch týždňov tohtoročného adventu? Neochabujem veľmi ľahko?
Istý brat deväť rokov bojoval s tým, či má odísť z kláštora. Každý deň si zbalil svoj plášť, a keď nastal večer, povedal si: „Zajtra odtiaľto odídem.“ Ráno zase tej myšlienke povedal: „Premôž sa a vydržme kvôli Pánovi ešte dnes.“ Keď tak ubehlo deväť rokov, Boh ho toho pokušenia zbavil. (Ap. VII/48)

DRUHÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ

13. decembra – SOBOTA PO 2. ADVENTNEJ NEDELI

Sir 48,1–4.9–11; Mt 17,10–13
Židia nepochopili a neprijali ani Jána Krstiteľa, ani Ježiša. Prečo asi? U niektorých to bolo určite kvôli zatvrdlivosti srdca. U mnohých možno len nedostatkom záujmu a túžby po poznaní pravdy... Neprechádzam popri Kristovej pravde takto hocikedy aj ja?
Rabbi Pinchas hovorieval: „Neustále sa obávam, že by som mohol byť viac chytrý než zbožný.“ A potom dodal: „Je mi milšie byť zbožný ako chytrý; ale milšie ako byť zbožný a chytrý mi je byť dobrý.“ (Ch. v., str. 165)

12. decembra – PIATOK PO 2. ADVENTNEJ NEDELI

Iz 48,17–19; Mt 11,16–19
Kto chce kritizovať a odsudzovať, ten si vždy nájde dôvod. Taký človek kritikou často len zakrýva svoje vlastné chyby a neochotu prijať skuotčnú múdrosť, ktorá je krásna, ale zároveň náročná... Ako často kritizujem druhých a ako často ich naopak chválim? Nenechám sa ja sám ľahko odradiť od dobrých skutkov povrchnou kritikou či posmechom?
Abba Izák Thébsky prišiel do jedného kláštora. Zbadal tam brata, ktorý sa dopustil chyby, a v srdci ho odsúdil. Keď potom odišiel do púšte, postavil sa anjel Pána pred dvere jeho cely a povedal: „Nedovolím ti vojsť.“ On sa ho spýtal: „Čo sa stalo?“ Anjel mu odpovedal: „Boh ma poslal k tebe a povedal, aby som sa ťa spýtal: ´Kam si praješ, aby som hodil toho brata, ktorý zakolísal?´“ Abba Izák sa vrhol na zem a povedal: „Zhrešil som, odpusť mi!“ Anjel mu povedal: „Vstaň, Boh ti odpustil. Nabudúce si daj pozor, aby si nikoho neodsúdil skôr, ako ho posúdi Boh.“ (Ap., IX/5)

11. decembra – ŠTVRTOK PO 2. ADVENTNEJ NEDELI

Iz 41,13–20; Mt 11,11–15
V čom bola veľkosť Jána Krstiteľa, ktorú Pán tak vyzdvihuje v dnešnom evanjeliu? Možno aj v jeho prísnych pôstoch a mdlitbách; omnoho viac ale v jeho vernosti poslaniu, ktoré mu Boh zveril, a zároveň aj v pokore, s ktorou pripravoval cestu Mesiášovi. Inak povedané – Ján bol dobrým Božím nástrojom...
Pred koncom povedal rabbi Zusja: „Vo svete, ktorý príde, sa ma nespýtajú: Prečo si nebol Mojžišom? Spýtajú sa ma: Prečo si nebol rabbim Zusja?“ (Ch. v., str. 270)

10. decembra – STREDA PO 2. ADVENTNEJ NEDELI

Iz 40,25–31; Mt 11,28–30
Často na seba nebriem Ježišove jarmo, ale to, ktoré si pripravujem sám svojou svojvoľnosťou a tvrdohlavosťou... Chcem sa učiť plniť Pánve zámery. Aj to je určite spojené s ťažkosťami, ale zároveň s oddychom duše, ktorý je pripravený pre tých, ktorí sa usilujú ísť po Božích cestách.
„Keby sme sa mohli zbaviť svojich bolestí,“ povedal rabbi Nachum zbožným okolo seba, „a keby sme si potom mohli vybrať iné, ktoré by sa nám páčili viacej, aj tak by si každý znova vybral tie svoje, pretože všetky ostatné by sa mu zdali oveľa horšie.“ (Ch. v., str. 350)

9. decembra – UTOROK PO 2. ADVENTNEJ NEDELI

Iz 40,1–11; Mt 18,12–14
Viem, že aj ja som často takou zatúlanou ovcou. Pán mi vychádza v ústrety – okrem iného aj skrze sviatosť zmierenia. Pokúsil som sa niekedy predstaviť si, akú má asi môj nebeský Otec radosť, keď sa k nemu úprimne vrátim? Tak sa mi nepríjemná povinnosť môže zmeniť v radostnú udalosť!
Raz prišlo na istého brata v kláštore pokušenie. Keďže ho preto odtiaľ vyhnali, išiel do púšte k abba Antoniovi. Po určitom čase, čo uňho býval, ho abba poslal naspäť do kláštora. Keď ho tam ale zbadali, znova ho vyhnali. On sa vrátil k abba Antoniovi a povedal mu: „Nechceli ma prijať, otče!“ Starec im teda poslal odkaz: „Loď stroskotala na mori, stratila náklad a s námahou sa zachránila pristátím na brehu. A vy chcete potopiť ešte aj to, čo sa na brehu zachránilo?“ Na to brata hneď prijali späť. (Ap., IX/1)

8. decembra – PONDELOK PO 2. ADVENTNEJ NEDELI
Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie – Lk 1,26-38

Iz 35,1–10; Lk 5,17–26
Ochrnutý nemôže prísť sám. Našťastie má priateľov, ktorí mu umožnia stretnúť sa s Ježišovou milosťou odpustenia a uzdravenia. Nemám aj ja podobnú úlohu? Ktorých ľudí môžem a mám duchovne prinášať pred Pána vo svojich modlitbách? A komu môžem ukazovať krásu viery svojím slovom a svedectvom? Som ochotný podstúpiť túto námahu?
Bratia prosili jedného starca, aby si oddýchol od svojich priveľkých námah. On im však povedal: „Hovorí vám, synovia, že keď Abrahám videl veľké Božie dobrodenia, bol nútený začať sa kajať za to, že predtým nezápasil viac.“ (Ap., VII/36)

2008_12_07_advent2.jpg
7. decembra – 2. ADVENTNÁ NEDEĽA

Iz 40,1–5.9–11
Možno mám často predstavu, že môžem pozvať Boha do svojho srdca až vtedy, keď v ňom bude všetko v poriadku. Ale nie je to tak: „Na púšti pripravte cestu Pánovi. Vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu.“  Môžem teda pozvať Pána do svojho života hneď teraz, hoci moje vnútro pripomína skôr vyprahnutú púšť...
2 Pt 3,8–14
Ako veľmi sa líšime od prvých kresťanov, ktorí sa na Kritov druhý príchod tešili a očakávali ho s nádejou! My na túto udalosť väčšinou nemyslíme, alebo z nej máme strach... Určite, máme sa snažiť prežívať svoj pozemský život naplno a radostne, ale zároveň môžeme s túžbou očakávať „nové nebesia a novú zem, na ktorých bude prebývať spravodlivosť“.
Mk 1,1–8
Aj dnešné evanjelium mi znova pripomína ústrednú tému adventného obdobia. Aj keď platí, že môžem pozvať Boha do svojho srdca kedykoľvek, predsa sa mám zároveň usilovne snažiť odstraňovať prekážky, ktoré mi v tom bránia. Teraz, v advente, je čas milosti, kedy mám príležitosť k novému obráteniu...
Rabi Bunam povedal svojim žiakom: „Veľkou vinou človeka nie sú hriechy, ktorých sa dopúšťa, lebo pokušenie je obrovské a sila človeka je nepatrná. Veľkou vinou človeka je, že sa v každej chvíli môže obrátiť, a neurobí to.“ (Ch. v., str. 498)


PRVÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ

6. decembra – SOBOTA PO 1. ADVENTNEJ NEDELI

Iz 30,19–21.23–26; Mt 9,35–10,1.5–8
„Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo,‘“ prikazuje Pán učeníkom… Celá adventná doba je pripomienkou tohto posolstva. Boh a jeho kráľovstvo je nablízku. Pripravujem sa úprimne a vytrvalo na jeho príchod?
Raz rabbi Jakub očakával s veľkou istotou, že vykúpenie príde tohoto roku. Keď rok prešiel, povedal svojmu žiakovi: „Jednoduchí ľudia sa úplne obrátili, alebo sa môžu obrátiť, z ich strany nestojí v ceste žiadna prekážka. Prekážkou sú pyšní ľudia. Tí nechcú dospieť k pokore, a tak ani k obráteniu.“ (Ch. v., str. 319)

5. decembra – PIATOK PO 1. ADVENTNEJ NEDELI

Iz 29,17–24; Mt 9,27–31
Pán sa nebojí stretnutia s hriechom alebo utrpením. S láskou sa dotýka chorých a uzdravuje ich. A nakoniec na seba raz prijíma utrpenie, bolesť a smrť všetkých ľudí… Vďaka jeho zázrakom sa uzdravilo niekoľko chorých. Vďaka krížu ponúka Ježiš uzdravenie každému.
Istý učený a skúpy muž prehováral rabbiho Abraháma: „Hovorí sa, že vraj dávate ľuďom čarovné lieky a že vaše prostriedky účinkujú. Dajte mi nejaký prostriedok, aby som získal strach pred Bohom!“ „Na strach pred Bohom nemám žiadny liek,“ povedal rabbi Abrahám, „ale ak chcete, môžem vám dať taký, ktorým získate lásku k Bohu.“ „To je ešte lepšie,“ zvolal ten muž, „sem s tým!“ „Ten liek,“ povedal rabbi, „je láska k človeku.“ (Ch. v., str. 411)

4. decembra – ŠTVRTOK PO 1. ADVENTNEJ NEDELI

Iz 26,1–6; Mt 7,21.24–27
Znova a znova som pozývaný k tomu, aby som Božie slovo počul (čítal, rozjímal,…) a na ňom staval svoj život. Využívam tieto možnosti, alebo sa stále vyhováram, že tomu nerozumiem, alebo že na to nemám čas…?
Jeden brat raz požiadal abba Izaiáša o duchovnú radu. Starec mu povedal: „Ak chceš nasledovať Pána Ježiša, zachovávaj jeho slovo.“ (Ap.,I/8)

3. decembra – STREDA PO 1. ADVENTNEJ NEDELI

Iz 25, 6–10a; Mt 15, 29–37
V Ježišovi sa napĺňa Izaiášova predpoveď z prvého čítania. Ježiš uzdravuje chorých: dáva najavo, že jeho moc je väčšia než moc utrpenia a dokonca i smrti. Ježiš sýti zástupy: predznamenáva tým nesmiernu hojnosť hostiny v Božom kráľovstve. A tiež – Ježišovi je ľúto ľudí: vníma ich (aj moje) potreby a pristupuje k nim so súcitom.
Jeden starec povedal, že ktosi z bratov mal len evanjelium. To predal a peniaze dal na obživu chudobným. Pritom predniesol výrok hodný zapamätania. Povedal totiž: „Predal som aj samotnú knihu, ktorá mi povedala: Predaj svoj majetok a rozdaj chudobným.“ (Ap., VI/5)

2. decembra – UTOROK PO 1. ADVENTNEJ NEDELI

Iz 11, 1–10; Lk 10, 21–24
Pán Ježiš odo mňa zrejme nechce, aby som úmyselne zostával nevzdelaný či inak obmedzený. Skôr ide o to, aby som nezabudol na postoj maličkého, teda postoj pokory. Moja chytrosť ani moje schopnosti ma k Bohu neprivedú. To dokáže urobiť len on sám svojou mocou.
Abba Izaiáš povedal: „Ten, kto miluje ľudské uznanie, nemôže zostať bez závisti. Kto závidí, ten však zase nemôže získať pokoru. Taký človek vydal vlastnú dušu svojim nepriateľom a tí ju vláčia od jedného zla k druhému a ničia ju.“ (Ap., VIII/7)

1. decembra – PONDELOK PO 1. ADVENTNEJ NEDELI

Iz 2, 1-5; Mt 8, 5-11
„Prídem a uzdravím ho,“ sľubuje Pán stotníkovi. Verím, že tieto slová môžem vztiahnuť aj na seba. Snáď i mne Pán odkazuje – chcem prísť a uzdraviť ťa. Ale stojím o to skutočne a do hĺbky? Mám dostatok pokory uznať, že som chorý a že nutne potrebujem Ježišovo uzdravenie? V ktorých oblastiach môjho života predovšetkým?
Za akýmsi rabínom prišiel muž, ktorého duša sa zaplietla do príšerných záchvatov. Rabín práve zapaľoval sviece a recitoval pritom žalmy, ako bolo jeho zvykom. Muž sa zastavil a počúval. Rabín sa modlil ďalej bez toho, že by sa obzeral. Keď sa však dostal k slovám: „A vytrhol nás z rúk našich utláčateľov,“ obrátil sa k hosťovi, poklepal ho po ramene a spýtal sa: „Veríš, že Boh nás môže vytrhnúť z každej tiesne?“ „Verím,“ povedal ten muž. Od tej chvíle bol vyliečený. (Ch. v.)

2008_11_30_advent1.jpg

30. novembra – 1. ADVENTNÁ NEDEĽA:

Prvé čítanie: Iz 63,16 - 64,7
„Prečo nás, Pane, odkláňaš od svojich ciest, zatvrdzuješ nám srdce na bázeň voči tebe?“ narieka prorok Izaiáš… S pomocou tejto vety môžem vstúpiť tým správnym spôsobom do adventnej doby. Som človek, ktorý zblúdil z Božích ciest… a teraz chcem čo najlepšie spolupracovať s jeho milosťou, aby som sa na ne navrátil.

Druhé čítanie: 1 Kor 1,3-9
Vytrvalé čakanie na Kristov príchod, o ktorom píše apoštol Pavol, nemá nič spoločné s pasivitou. Boh ma predsa povolal k tomu, aby som raz prežíval plné spoločenstvo s jeho Synom Ježišom Kristom. Toto spoločenstvo môžem v zárodku prežívať už teraz. Vážim si to? Usilujem sa ho budovať a prehĺbovať?

Evanjelium: Mk 13,33-37
Pán vyzýva k bdelosti. Jeho výzva iste neplatí len pre učeníkov, ale aj pre mňa… Pane, pomôž mi, aby som neprepadol únave, ochabnutiu či rezignácii… Chcem pripravovať svoje srdce, aby som Ťa v deň Tvojho príchodu mohol prijať s radosťou a bez strachu!
Jeden brat ochabol vo svojej snahe žiť podľa evanjelia. Nedokázal sa z tohoto stavu vzchopiť. Šiel si teda pre radu k istému starcovi. Ten mu uviedol takýto príklad: „Istý človek mal pole, ale zanedbával ho. Zarástlo rákosim a tŕnim. Neskôr sa však rozhodl znovu ho obrobiť, a tak povedal svojmu synovi: ‚Bež vyčistiť to pole.‘ A syn ho šiel vyčistiť, ale keď videl to množstvo rákosia a tŕnia, stratil odhodlanie a chuť do práce a povedal si: ‚Túto úlohu nikdy nedokážem splniť!‘ Ľahol si tam a zaspal. Tak to robil mnoho dní. Nakoniec prišiel jeho otec pozrieť sa, čo už urobil, a zistil, že ešte ani nezačal. Preto sa ho spýtal: ‚Prečo si ešte nič neurobil?‘ A mladík otcovi odpovedal: ‚Vždy, hneď keď som prišiel pracovať, otče, a pozrel som sa na to množstvo rákosia a tŕnia, zarmútil som sa, natiahol sa na zem a zaspal.‘ Tu mu jeho otec povedal: ‚Synu, obrob každý deň miesto na šírku svojho lôžka, a tak bude tvoje dielo postupovať a ty pri tom neochabneš.‘ On poslúchol a urobil to tak. Za krátky čas bolo pole vyčistené. Tak teda aj ty, brat, pracuj krok za krokom a neochabneš. Boh ťa potom uvedie svojou milosťou znovu do poriadku, ako si bol.“ Brat tak našiel pokoj a robil s Kristovou pomocou pokroky. (Ap., VII/49)



K adventnej duchovnej príprave ponúkame predovšetkým menšie biblické texty z daného dňa (v nedeľu všetky tri čítania, v ostatné dni evanjelium) s krátkou myšlienkou na rozjímanie. Táto myšlienka nemá byť výkladom (exegézou) textu; ide len o jeden z možných spôsobov, ako ho uchopiť v modlitbe. Samozrejme je možné dať sa osloviť Božím slovom aj úplne iným spôsobom. K rozjímaniu každého dňa je pripojený citát z Apofthegmat („Ap.“; vyd. Benediktinské arciopatství, Praha 2000), teda výrokov či príbehov mníchov prvých storočí, ktorí boli majstrami v prežívaní adventu svojho života a v bdelom očakávaní Kristovho príchodu. Ďalším prameňom citátov sú Chasidská vyprávění („Ch. v.“; vyd. Kalich, Praha 2002) Martina Bubera, ktoré nám predstavujú vnútornú zbožnosť našich starších bratov vo viere – Židov. Dejiny vyvoleného národa sú predsa samé o sebe adventom spojeným s očakávaním príchodu Mesiáša. Tieto úryvky tiež nemajú byť výkladom k danému biblickému úryvku, ale spravidla s ním viac či menej voľne súvisia.

Adventné zamyslenia sú spracované podľa:
ŠANCE PRO MŮJ ŽIVOT, PRŮVODCE ADVENTEM 2002 BRNO 2002
Z adventního lekcionáře, z knihy Chasidská vyprávění od Martina Bubera a z Apofthegmat vybral a doprovodnými poznámkami opatřil P. Petr Karas, pro vnitřní potřebu vydalo Pastorační středisko při Biskupství brněnském
(Na webu pastorace.cz zveřejněno se svolením)
 
 
Buďte prvým, kto vloží komentár
 
Písať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia.
Prihláste sa, alebo sa registrujte.
 
 

SDM Madrid 2011
SDM Madrid 2011

Liturgický kalendár

Bl. Pius
7.2.
Bl. Pius IX.
pápež
ľubovoľná spomienka

Narodeniny spolubratov

  • - - -

Zosnulí spolubratia

  • 2000  Anton Vácval

Anketa

Čítali ste niektorú správu o Dňoch spirituality?
AdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisementAdvertisement
© SDB 2002–2012
|
webdesign: ALFAOMEGA.sk
|
Právne informácie
|
webmaster@sdb.sk
|